CHCEMESLOBODU.SK, Dipl.-Volksw. Dipl.-Kfm. Zdeněk Kedroutek, 28.04.2026
Vypočuť si článok:
Zmluva, ktorá mala Nemecku priniesť suverenitu, sa stala nástrojom porušovania záväzkov voči Rusku. Čo by znamenalo jej zrušenie?
Zatiaľ čo mainstreamové médiá túto tému ignorujú alebo ju označujú za „ruskú propagandu“, v Rusku sa čoraz vážnejšie diskutuje o možnom vypovedaní 2+4 Zmluvy („Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku“ z 12. septembra 1990). Táto dohoda medzi dvoma nemeckými štátmi a štyrmi víťaznými mocnosťami umožnila znovuzjednotenie Nemecka – ale za cenu jasných záväzkov.
Čo je 2+4 Zmluva v skutočnosti? Zmluva ukončila okupačné práva štyroch mocností a uznávala plnú suverenitu zjednoteného Nemecka. Zároveň však Nemecku uložila prísne obmedzenia:
- zákaz výroby, vlastníctva a používania jadrových, biologických a chemických zbraní,
- obmedzenie Bundeswehru na 370 000 vojakov,
- záväzok, že „z nemeckej pôdy bude vychádzať iba mier“ (čl. 2),
- zákaz trvalých cudzích vojenských základní a jadrových zbraní na území bývalej DDR (čl. 5).
ZSSR (dnes Ruská federácia ako právny nástupca) dobrovoľne stiahlo svoje jednotky z východného Nemecka do roku 1994. Američania zostali.
BRD nie je suverénny štát Ako priznal už Wolfgang Schäuble v roku 2011: „My v Nemecku sme od 8. mája 1945 neboli ani raz plne suverénni.“ Podobne to vidí Oskar Lafontaine – Nemecko nemôže samo rozhodovať o vojne a mieri a na svojom území stále toleruje cudzie vojská. Nemecko dodnes nemá vlastnú ústavu schválenú ľudom (čl. 146 Grundgesetz jasne hovorí, že Grundgesetz stráca platnosť v deň, keď vstúpi do platnosti ústava schválená nemeckým ľudom v slobodnom rozhodnutí). Feindstaatenklausel v UN-Charte (čl. 53 a 107) zostala v anglickom origináli nedotknutá. BRD je teda stále v postavení porazeného štátu bez riadneho mierovej zmluvy – len s dočasným 2+4 kompromisom.
Ako Nemecko porušuje zmluvu Od začiatku ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine Berlín porušuje nielen ducha, ale aj literu zmluvy:
- masívne dodávky zbraní Ukrajine vrátane výcviku ukrajinských vojakov na nemeckej pôde,
- vysielanie špecialistov a poradcov na obsluhu nemeckých zbraní proti Rusku,
- agresívna vojnová rétorika (Merz: „mier je na každom cintoríne“, Kiesewetter: útoky Taurusmi na ruské ciele),
- nová vojenská doktrína Borisa Pistoriusa, ktorá Rusko označuje za hlavného nepriateľa,
- otvorenie nového taktického veliteľstva NATO v Rostocku (bývalá DDR) – priame porušenie čl. 5 zmluvy.
Toto všetko sa deje proti jednej zo zmluvných strán – Rusku.
Ako ďaleko je Rusko s vypovedaním? V ruskom parlamente (Dumě a Föderationsrate) sa o vypovedaní diskutuje od roku 2024 (poslanec Jurij Gempel a ďalší). Po otvorení základne v Rostocku a ďalších provokáciách sa téma stala akútnou. Zatiaľ nejde o finálny krok, ale ide o serióznu debatu v ruskej politickej elite.
Aké by boli dôsledky vypovedania? Ak by Rusko 2+4 Zmluvu vypovedalo, de jure by sa mohol stať neplatným aj Einigungsvertrag (zmluva o zjednotení), pretože bol priamo založený na 2+4 dohode. To by otvorilo pandórovu skrinku:
- právna neistota ohľadom statusu zjednoteného Nemecka,
- otázka platnosti hraníc a suverenity východných spolkových krajín (Neue Bundesländer),
- v nových spolkových krajinách, kde veľká časť obyvateľov nie je spokojná s BRD a mnohí by privítali rozpad alebo prehodnotenie zjednotenia, by mohlo dôjsť k vážnym politickým otrasom.
De facto by to nemuselo okamžite zmeniť mapu, ale symbolicky a geopoliticky by to bolo obrovské – Rusko by vyslalo jasný signál, že dohoda, ktorú dodržalo (dobrovoľný odchod vojsk), bola Západom zneužitá. Pre Nemecko by to znamenalo stratu medzinárodnej legitimity a ďalšiu izoláciu.
Ako to môže dopadnúť? Zatiaľ čo západné médiá tému zametajú pod koberec, realita je jasná: Nemecko šliape po dohode, ktorá mu umožnila znovuzjednotenie, a Rusko je tou podvedenou stranou. Ak sa trend vojnovej rétoriky a eskalácie nezmení, vypovedanie (alebo aspoň zmrazenie) zmluvy zo strany Ruska je len otázkou času. Berlín by si mal uvedomiť: kto porušuje základnú dohodu o svojej vlastnej suverenite, ten si ju raz môže aj stratiť.
Zdroje: Oficiálny text 2+4 Zmluvy, vyjadrenia Schäubleho (2011), Lafontaine, ruského MZV, George Friedman (2015), správy o Rostocku a diskusiách v ruskom parlamente (2024–2026).
