Berliner Zeitung, David Pressman, 18.09.2024
Veľvyslanec USA v Maďarsku si v prejave v Budapešti vyrovnal účty s Orbánovou vládou a oznámil tvrdšie opatrenia. Prejav dokumentujeme v plnom znení.
Európska komisia v stredu oznámila, že zníži finančné prostriedky pre Maďarsko, pretože Maďarsko odmieta zaplatiť pokutu, ktorú mu uložil Európsky súdny dvor (ESD) za porušenie práva na azyl. „Z budúcich platieb Maďarsku teraz odpočítame 200 miliónov eur z rozpočtu EÚ,“ povedal v stredu v Bruseli hovorca komisie Balazs Ujvari. Podľa neho by to mohlo ovplyvniť financovanie vidieckych oblastí alebo poľnohospodárstva.
V ten istý deň vystúpil veľvyslanec USA v Maďarsku s prejavom, ktorý z hľadiska zrozumiteľnosti nenechal nič na náhodu. Dal jasne najavo, že Washington je pripravený sňať z Budapešti svoje detské rukavičky.
Prejav s názvom „Len slová“, ktorý predniesol David Pressman, veľvyslanec USA v Maďarsku, na Budapeštianskom fóre v stredu 18. septembra 2024:
Dobré popoludnie.
Je mi naozaj cťou byť tu.
Excelencie a vážení hostia. Chcel by som poďakovať primátorovi Karácsonyovi, Inštitútu demokracie CEU a Political Capital za ich prácu pri organizovaní tohto fóra – a zablahoželať im, že sa toto podujatie stalo už štvrtým takýmto podujatím. Je mi cťou byť tu.
Keď som sa pripravoval na svoje pôsobenie v Maďarsku, dostal som veľa rád. Povedali mi, aby som nikdy nezabudol obdivovať krásu Budapešti (najmä keď je v noci osvetlená); aby som si dával pozor na lángoše (ktoré sú návykové a neodpustiteľné); aby som sa pokúsil naučiť jazyk (sprevádzané vedomým prevracaním očí, ktoré signalizovalo márnosť). A jedna rada sa opakovala často: Dávajte pozor na to, čo vláda robí, nie na to, čo hovorí. Pred udelením tejto poslednej rady moji kolegovia zvyčajne rozprávali príbeh, ktorý sa začínal „kvetnatým“ komentárom maďarského úradníka a končil sa výzvou, aby sme sa riadili politickým konsenzom. Nech by boli slová spojenca NATO akokoľvek nezrozumiteľné, činy by aspoň teoreticky hovorili niečo iné.
Maďari majú históriu s takýmto dualizmom – život za komunizmu – nemusím to tomuto publiku hovoriť – bol ním prešpikovaný. Slová vyjadrujúce opak svojho významu. Zastávanie dvoch protichodných názorov v tom istom čase. Maďari statočne zvrhli komunizmus. Ale dedičstvo dvojtvárnosti zanechalo svoje stopy.
Ako môže byť krajina z roku 1956 tak úzko spätá s Putinovým Ruskom? Ako môže byť krajina zároveň členom Európskej únie a zároveň na hádke s „Bruselom“? Ako môže byť spojenec Spojených štátov zároveň, slovami predsedu vlády, ich „protivníkom“? Ako môže opakovaná obeť ruskej agresie zároveň brániť snahám o reakciu na ňu?
Keď ide o tvorbu zahraničnej politiky, je pochopiteľne pohodlné vnímať vyhlásenia Maďarska ako „len slová“. Každému byrokratovi v ktoromkoľvek hlavnom meste ponúka liek, o ktorý sa byrokracia prirodzene usiluje: nerobiť nič.
Bilbordy s „bruselskými“ bombami padajúcimi na Maďarsko sa namiesto reakcie stretávajú s klopením očí – čo je len ďalší prejav šialenej komunikačnej stratégie Maďarska.
Obmedzená angažovanosť Európy aj Spojených štátov za posledných 14 rokov však neviedla v Maďarsku ku komunikačnej kríze, ale ku kríze demokracie. Uznanie tejto skutočnosti nie je odsúdením; je to nevyhnutný fakt pre každú krajinu, ktorá je takmer desať rokov v nepretržitom „výnimočnom stave“, ktorý umožňuje vláde prijímať zákony prostredníctvom dekrétov, obchádzajúc parlament.
Politika USA zvykla akceptovať myšlienku, že Maďarsko hovorí jednu vec a robí druhú. Teraz vidíme, že tieto dve veci – hovoriť a robiť – sa čoraz viac a znepokojujúcejšie spájajú. Maďarské bilbordy, titulky a slová už nie sú – ak vôbec niekedy boli – len slovami, politickou rétorikou, komunikačnými trikmi. Je to ruka štátnej moci. Majú účinok, účel, cieľ. Skrátka, sú politikou, majú vplyv na naše spojenectvo a zaslúžia si našu pozornosť.
Keď premiér Orbán v roku 2014 predniesol prejav, v ktorom načrtol svoju víziu neliberálneho štátu v rámci EÚ, niektorí ho mohli odmietnuť ako rétorickú „návnadu“ pre politickú základňu. Teraz jasne vidíme, že to nebola len rétorika. Dospeli sme do bodu, keď sa dnes na konferencii o demokracii v Budapešti – podobne ako na samite demokracií v Bielom dome – čoraz viac ľudí pýta, či je Maďarsko ešte demokraciou. Je to otázka, na ktorú by mal člen EÚ a spojenec NATO ľahko odpovedať.
Odborník na demokraciu by mohol začať odpovedať na túto otázku skúmaním dvoch pilierov, ktoré sú pre demokraciu nevyhnutné: slobodné médiá a fungujúca občianska spoločnosť.
V Maďarsku existuje úrad, ktorý sa bez akejkoľvek irónie nazýva Úrad na ochranu suverenity a ktorý verejne oznámil tri vyšetrovania. Prvé: ohrozenie suverenity Maďarska zo strany Transparency International (ktorá Maďarsko dva roky po sebe označila za najskorumpovanejšiu krajinu v Európe). Druhé vyšetrovanie: ohrozenie suverenity Maďarska zo strany Átlátszó, nezávislého média, ktorého názov znamená „Transparency“ a ktoré sa zameriava na odhaľovanie korupcie – aj prostredníctvom článkov o mimoriadnom bohatstve, ktoré nadobudol 38-ročný zať predsedu vlády. A tretie vyšetrovanie: ohrozenie suverenity Maďarska zo strany environmentálnej občianskej skupiny, ktorá vyvoláva otázky týkajúce sa bezpečnostných dôsledkov plánu na výrobu batérií.
Nie je ťažké vidieť vzorec v tom, čo Úrad na ochranu zvrchovanosti považuje za ohrozenie zvrchovanosti Maďarska. Rovnako nie je ťažké vidieť ozvenu dvojzmyselnosti, o ktorej sme už hovorili, v nedávnom tvrdení šéfa Úradu na ochranu zvrchovanosti, že mimovládne organizácie nemôžu bojovať proti vládnej korupcii, to môžu len vlády. „Úrad na ochranu zvrchovanosti“ sa snaží niečo chrániť, ale nie je to zvrchovanosť Maďarska.
Nie som odborník na demokraciu. Zišli sa tu iní, ktorí vedia opísať, ako majú demokracie fungovať, a ktorí vedia analyzovať, ako Maďarsko dosahuje výsledky v rôznych ukazovateľoch. Ja sa však chcem zamerať na volebné možnosti, ktoré majú Maďari dnes k dispozícii, a na to, ako sa táto realita prejavuje v našom spojenectve.
Ak si demokracia vyžaduje, aby sa občania cítili pohodlne a otvorene podporovali alebo odmietali politiky navrhované ich politickými lídrami, potom tieto zámerné kroky priviedli Maďarsko na cestu k demokratickej kríze. Kontrola vládnucej strany nad médiami a jej útoky na občiansku spoločnosť vytvorili atmosféru strachu. V Maďarsku sa rozhodovanie o tom, či sa zapojiť do politickej diskusie, najmä verejne oponovať vládnucej strane, stáva čoraz viac existenčným. Nejde o to „báť sa“ toho, čo sa môže stať, ak vyjadríte svoj názor, ale poznať skutočné, reálne náklady, ktoré s tým súvisia.
Tieto agresívne útoky na štátom kontrolované médiá nie sú „len slová“. Vláda ich píše, používa zbrane a riadi ich tak, aby mali dramatický vplyv na rozhodnutia a životy ľudí. Keď sa hĺbka tejto kontroly rozšíri nielen na slová, ale aj na médiá, cez ktoré tieto slová prúdia, potom tieto slová ovládajú životy ľudí. Nie sú potrebné fyzické prejavy štátneho nátlaku, keď „len slová“, zosilnené, dokážu dosiahnuť rovnaký výsledok.
Ak totiž prehovoríte, pravdepodobne sa stanete terčom. Môžu vás pochovať v klamstvách, dostať sa na titulné stránky novín, byť predmetom online očierňovacích kampaní a presláviť sa megafónom. Tieto vládne produkty – obyčajné slová – robia z obetí profesionálne rádioaktívne, spoločensky nedotknuteľné a dokonca komerčne nepoužiteľné. V obetiach vidia nebezpečné kontakty, ktorým sa treba vyhýbať, aby nepriťahovali aj pozornosť. „Len slová“ sú signálmi o tom, s kým obchodujete, s kým sa môžete stretávať, s kým môžete komunikovať – a s kým nie.
Keď obyčajné slová preháňate cez nabitú propagandistickú mašinériu, stávajú sa smrteľnými, ako neškodná voda, stlačená a poháňaná, dokáže rozrezať oceľ.
Kto by si dobrovoľne vybral takúto cestu? Nielen poníženie, ale aj izoláciu a bezvýznamnosť? Vyžaduje si to mimoriadny záväzok voči svedomiu, ideálom, hodnotám. V demokratickej spoločnosti by však vyjadrenie vlastného názoru nemalo byť ničím výnimočným.
Ako v prípade pastora Gábora Iványiho, farára, ktorého si vybrali, aby slúžil na svadbe premiéra a krstil jeho deti, možno zažiť, že jeho cirkev sa stáva miestom, ktorému sa odoberá finančná životaschopnosť, pretože vyjadril svoj názor na to, čo sa deje v jeho vlastnej krajine. A útoky, ktorým čelil – rétorické, administratívne a súdne – poškodili aj mnohých zraniteľných ľudí, ktorým on a jeho organizácie pomáhali. Nemusíte byť odborníkom na dane, aby ste si uvedomili, že tento ikonický maďarský líder by sa bez svojho politického nesúhlasu nestal terčom útokov tak, ako sa stal.
Krátko po príchode do Maďarska som sa snažil stretnúť s vedúcimi predstaviteľmi maďarskej justície. Moje stretnutia s predsedom advokátskej komory, predsedom Národného súdneho úradu, predsedom ústavného súdu a predsedom najvyššieho súdu sa považovali za bežnú diplomatickú záležitosť. Stretnutie s vedením Národnej súdnej rady však viedlo k jednej z najskalnejších vládnych kampaní, ktorá sa zamerala na sudcov a označila ich za zradcov za to, že sa stretli s veľvyslancom USA! Kampaň proti týmto sudcom bola všadeprítomná. Uverejňovala sa vo všetkých novinách, v každom okrese, každý deň, takmer tri mesiace.
V Maďarsku je takmer 3 000 sudcov. Môžete si byť istí, že každý z nich videl, čo sa stalo týmto dvom sudcom. Každý sudca v Maďarsku dostal lekciu: aj apolitická kritika zvnútra systému bola neprijateľnou zradou a mala by následky. Kampaň preslávila dvoch rešpektovaných sudcov – ako údajných zradcov – a varovala všetkých ostatných, že môžu byť ďalší. Nikto nechce byť ďalší. A existuje jeden spôsob, ako sa tomuto osudu vyhnúť: mlčať.
Strach a mlčanie sú výsledkom úsilia o marginalizáciu alebo odstránenie nezávislých hlasov v médiách a občianskej spoločnosti. Nielen preto, aby sa zvýšili náklady na nesúhlas. Ale aj na zvýšenie výhod konformity. V takomto prostredí môže korupcia poskytnúť štátu nástroje na zničenie jeho odporcov a odmenu jeho spojencov. Atmosféra strachu umožňuje korupcii prekvitať a ovplyvňuje výber partnerov vlády nielen doma, ale aj v zahraničí.
Dôsledky tohto konania sa neobmedzujú len na samotných Maďarov. Maďarská vláda hlasno signalizuje svoj odstup od spojencov, od Európy a od Spojených štátov – a pritom si užíva výhody blízkosti a vytrubuje výhody „prepojenia“ s ostatnými. Maďarsko kritizuje NATO z pohodlia bezpečnostného dáždnika NATO a kritizuje EÚ pod dotáciou hospodárskeho dáždnika EÚ. Ostatné demokratické vlády, ktorých obyvatelia prisahali, že budú Maďarsko brániť, sú predmetom neustáleho a nadšeného osočovania zo strany maďarskej vlády. Zdá sa však, že Rusko a Čína – dva autoritárske štáty – sú z toho vyňaté.
V Tusványose premiér Orbán chválil „hyperracionálne vedenie“ Ruska ako „pochopiteľné a predvídateľné“ – aj keď začalo najväčšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny. V tom istom prejave premiér Orbán kritizoval demokratický Západ za jeho nespoľahlivé, mätúce zameranie na partnerstvá založené na spoločných hodnotách – ktoré označil za „neracionálne“.
Práve zhoda na hodnotách a zásadách je však základom najsilnejších partnerstiev Spojených štátov vrátane transatlantickej aliancie. Kým sa premiér v júli hral s Putinom na „mierotvorcu“, Spojené štáty a tucet našich spojencov a partnerov v zákulisí intenzívne pracovali na oslobodení ľudí nespravodlivo väznených v Rusku. Deň po tom, ako premiér opustil svoju „mierovú misiu“, Putin vypálil rakety na najväčšiu ukrajinskú detskú nemocnicu. Naopak, 16 nevinných ľudí bolo oslobodených z pekla zajatia, pretože Spojené štáty spolupracovali s našimi partnermi.
Naše hodnoty nie sú len zbožnými rétorickými projekciami, nie sú to len slová. Sú lepidlom, ktoré drží pohromade najsilnejšiu a najúspešnejšiu bezpečnostnú alianciu v histórii. Maďarská vláda to pochopila už pred rokmi, keď vstúpila do partnerstiev založených na spoločných hodnotách, ako je EÚ. Tak to urobilo aj NATO. A vyzývam kohokoľvek, aby vymenoval silnejšie alebo dôležitejšie partnerstvá v dnešnom svete.
Demokracie to chápu. Ako som povedal, stretávame sa na pozadí volieb v Spojených štátoch. Komentár k domácej politike USA prenechám iným, vrátane mnohých aktívnych účastníkov maďarskej vlády. Premiér Orbán sa netají tým, koho by rád videl vyhrať. Nemyslím si, že opatrenia, ktoré riskujú premenu bezpečnostného spojenectva medzi dvoma veľkými národmi na politické spojenectvo medzi dvoma veľkými osobnosťami, kdekoľvek slúžia demokratickým spojeneckým vzťahom. Spojené štáty majú spojenectvo s krajinami, nie s osobnosťami v týchto krajinách. To platí bez ohľadu na to, či je prezidentom Spojených štátov republikán alebo demokrat. Platilo to aj v čase, keď bol Viktor Orbán pri moci, aj keď nebol. A bude to platiť aj naďalej. Spojenectvá nie sú „len slová“ medzi politickými spojencami.
Napriek tomu sa zdá, že Fidesz pri všetkých svojich rečiach o hyperracionalite a strategickom myslení naďalej zakladá svoje vzťahy so Spojenými štátmi na výsledku volieb. A keď voľby nedopadnú podľa ich predstáv, ich stratégiou je… čakať. Slovami vysokého predstaviteľa: „Neexistuje žiadny plán B.“ Keď si predstavím takýto prístup k našim vzťahom, napadne ma veľa slov, ale „racionálny“ a „strategický“ medzi nimi nie sú.
Pokračujúca bezohľadnosť v našich bilaterálnych vzťahoch nevyhnutne zmení tieto vzťahy, rovnako ako to, čo sa považovalo za „obyčajné slová“, zmenilo Maďarsko.
Presne pred šiestimi mesiacmi som v tejto sále predniesol hlavný prejav pri príležitosti 25. výročia vstupu Maďarska do NATO, v ktorom som povedal, že Spojené štáty chcú mať s Maďarskom úzke vzťahy založené na „transparentnosti, dialógu, nestraníckom prístupe a záväzku k demokracii“. Po šiestich mesiacoch slová a politika tejto vlády jasne ukázali jej voľbu. A nie je to transparentnosť, dialóg, nestrannosť a záväzok k demokracii.
Prakticky všetko, čo som v tomto prejave opísal – od vyšetrovania Úradu na ochranu zvrchovanosti, cez transparentnosť, performatívnu návštevu „mierovej misie“ u Putina, spojenca Maďarska vo Washingtone až po zatvorenie škôl pastora Iványiho – sa udialo v tom istom období: za posledných šesť mesiacov. Toto nie je bilancia posledného desaťročia. Je to prehľad uplynulého leta.
Netreba sa pozerať ďalej ako na posledných šesť mesiacov, aby sme videli, že alibi „iba slov“ už nestačí vzhľadom na zjavné rozdiely vo vzťahoch Maďarska so zvyškom Európy a transatlantickou alianciou.
V tom istom prejave v tejto miestnosti som povedal, že budeme pokračovať v kontakte s vládou tejto krajiny, aby sme pragmaticky diskutovali o tom, ako normalizovať tieto vzťahy, a že budeme jasne a odvážne hovoriť o tom, čo sa deje a čo vidíme. Pre Maďarov je podobné otvorené vyjadrovanie čoraz drahšie.
S tým sa však musia vyrovnať aj spojenci a partneri Maďarska. Aj my si musíme uvedomiť, že sa musíme pozrieť priamo a odvážne reagovať na to, čo sme predtým odmietali s prevrátením očí.
Ukázalo sa, že rady, ktoré som dostal o kráse nočnej Budapešti, o lángošoch a maďarčine, boli na mieste. Všeobecne rozšírené presvedčenie, že komunikácia maďarskej vlády sú „len slová“, však bolo jednoducho nesprávne.
Tieto slová sú politikou. A menia Maďarsko. Nášmu spojencovi Maďarsku – a našej aliancii – dlhujeme, aby sme maďarské slová brali ako také a aby sme na ne primerane reagovali. To môže znamenať iný druh vzťahu a ja naďalej dúfam, že tento vzťah bude užší, úprimnejší a priamejší. Nie však také, aké si dnes zrejme želá táto vláda. Ale taký, aký si americký a maďarský ľud určite zaslúžia.
Ďakujem vám za váš čas.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
