EPOCH TIMES, 16.03.2026, fotka: Skeptický postoj k Trumpovmu návrhu: minister zahraničných vecí Wadephul.
Foto: Virginia Mayo/AP/dpa
Mohla by NATO pomôcť zabezpečiť Hormuzský prieliv proti iránskym útokom? Americký prezident Donald Trump si to myslí, jeho spojenci však váhajú.
Nemecko a jeho kľúčoví spojenci odmietajú požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby do sporného Hormuského prielivu vyslali na ochranu ropných tankerov aj vojnové lode iných členských štátov NATO. Minister obrany Boris Pistorius (SPD) povedal: „Nie je to naša vojna, my sme ju nezačali. Chceme diplomatické riešenia a rýchly koniec, ale ďalšie vojnové lode v regióne k tomu v žiadnom prípade neprispievajú.“
Aj minister zahraničných vecí Johann Wadephul (CDU) povedal, že aliancia nie je zodpovedná za ochranu lodnej dopravy v úžine medzi Iránom a Arabským polostrovom. Hovorca vlády Stefan Kornelius objasnil: „Táto vojna nemá s NATO nič spoločné. Nie je to vojna NATO.“
Trump predtým vyzval spojencov v tejto vojenskej aliancii konfrontačnými slovami, aby podporili zabezpečenie prepravy ropy v Hormuzskom prielive. NATO čaká pochmúrna budúcnosť, ak partneri v tomto nepomôžu, povedal pre „Financial Times“.
Lodná doprava v úžine, ktorá je kľúčovou trasou pre prepravu ropy a plynu, prakticky zastala kvôli útokom Izraela a USA na Irán a jeho odvetným úderom v regióne. Odvtedy cena ropy výrazne stúpla a nezastavilo ju ani uvoľnenie ropných rezerv vedúcimi priemyselnými štátmi.
„Nebude to misia NATO“
Aj hovorca NATO reagoval zdržanlivo na Trumpove požiadavky týkajúce sa nasadenia aliancie. Spojenci už prijali dodatočné bezpečnostné opatrenia v Stredozemnom mori. Je tiež známe, že niektorí spojenci rokujú s USA a ďalšími stranami o tom, čo by mohli urobiť navyše.
Britský premiér Keir Starmer povedal, že nie je potrebné zapojiť NATO, ale alianciu pozostávajúcu z USA, Európanov a partnerov v Perzskom zálive. „Nebude to misia NATO a nikdy sa to tak ani neplánovalo.“ Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová uviedla, že jej vláda nezvažuje účasť. Skôr je potrebné ukončiť vojnu, pretože je bezzmyselná a nelegálna.
Aj japonská vláda vylúčila účasť na námornej operácii. Predsedníčka vlády Sanae Takaichi vysvetlila, že akákoľvek operácia v oblasti námornej bezpečnosti by bola „z právneho hľadiska mimoriadne zložitá“. Nasadenie japonských síl sebaobrany v zahraničí je v oficiálne pacifistickom Japonsku politicky citlivou záležitosťou. Účasť odmietla aj austrálska vláda.
Operácia „mimo územia“ by musela byť schválená jednomyseľne
Operácia NATO pri pobreží Iránu sa považuje za veľmi nepravdepodobnú, najmä preto, že Hormuzský prieliv nepatrí do územia aliancie a USA sa preto nemôžu odvolávať na povinnosť poskytnúť pomoc podľa článku 5. Operácia v tejto oblasti by preto bola takzvanou operáciou „mimo územia“, s ktorou by museli súhlasiť všetci spojenci.
„Wall Street Journal“ s odvolaním sa na amerických úradníkov informoval, že americká vláda pravdepodobne tento týždeň oznámi, že viaceré krajiny chcú vytvoriť koalíciu, ktorá má eskortovať lode cez úžinu. USA a potenciálni spojenci ešte diskutovali o tom, či by tieto operácie mali začať pred alebo po skončení vojny.
Poľsko chce posúdiť prípadnú žiadosť USA
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski reagoval na Trumpov návrh veľmi opatrne. „Ak by bola NATO predložená žiadosť o prerokovanie ochrany Hormuzského prielivu, posúdime ju z úcty a sympatie k našim americkým spojencom,“ povedal. Dodal, že prezident Karol Nawrocki už vylúčil účasť na vojenskej operácii.
Zahraničný politik CDU Norbert Röttgen napísal na X, že USA disponujú aj samostatne prostriedkami na rýchle opätovné otvorenie Hormuzského prielivu tým, že donútia iránsku ekonomiku k zrúteniu. „Tento cieľ je možné dosiahnuť úplným embargom na iránsku ropu,“ napísal v angličtine. Blokáda celej lodnej dopravy do a z iránskych prístavov by mala byť možná vďaka masívnej prítomnosti amerického námorníctva. (dpa/afp/red)
