EXPLOZÍVNA ANALÝZA: Internet a mnohé z jeho najmocnejších spoločností založil Deep State – Sú kryptomeny a umelá inteligencia pascou?

27. jan 2025

Páčil sa vám článok? Prepošlite ho ďalej.

Legi-Team | 27. Jan. 2025

Internet a mnohé z jeho najpopulárnejších spoločností vznikli priamo z národného bezpečnostného aparátu Spojených štátov, hoci sa často vykresľuje, že bol vytvorený pre slobodu ľudí.

Dnes už globálna ekonomika nefunguje na báze ropy, ale na báze dát. Krátko po nástupe mikroprocesora sa objavil internet, ktorý spustil nápor dát putujúcich optickými káblami pod oceánmi a satelitmi nad oblohou. Hoci sa často vykresľuje ako osloboditeľ ľudstva od utláčateľov národných štátov, ktorý umožňuje predtým nemožné vzájomné prepojenie a sociálnu organizáciu medzi geograficky oddelenými kultúrami, aby sa obišiel monopol sily svetových vlád, samotný internet sa paradoxne zrodil z najväčšieho vojenského impéria v modernom svete – Spojených štátov.

ARPANET

Internet vznikol ako ARPANET, projekt Agentúry pre pokročilé výskumné projekty (ARPA), ktorá sa v roku 1972 premenovala na Agentúru pre pokročilé obranné výskumné projekty (DARPA) a v súčasnosti je súčasťou ministerstva obrany. Agentúru ARPA založil v roku 1958 prezident Eisenhower (pozri Eisenhowerov pamätník) v Úrade ministra obrany (OSD) ako priamu reakciu na najväčšieho vojenského rivala USA, ZSSR, ktorý vypustil na obežnú dráhu Zeme Sputnik, prvú umelú družicu s technológiou prenosu dát. (Porovnaj Popular Science) Založenie ARPA, ktoré sa historicky považuje za zrod vesmírnych pretekov, bolo v skutočnosti začiatkom dnes už desaťročia trvajúcej militarizácie sprostredkovateľov dát, ktorá rýchlo viedla k svetovo významnému vývoju globálnych systémov určovania polohy (GPS), osobných počítačov, počítačových sietí na spracovanie informácií („time-sharing“), pôvodnej umelej inteligencie a technológie autonómnych bezpilotných lietadiel so zbraňou.

V októbri 1962 (pozri časť Ako sa zrodil web) bol J. C. R. Licklider, bývalý profesor MIT a viceprezident spoločnosti Bolt Beranek and Newman (známej ako BBN, ktorú teraz vlastní obranný dodávateľ Raytheon), vymenovaný novovytvorenou agentúrou ARPA za vedúceho Úradu pre techniky spracovania informácií (IPTO). V BBN Licklider vypracoval prvé známe myšlienky globálnej počítačovej siete a v auguste 1962 uverejnil sériu poznámok, z ktorých vyplynula jeho koncepcia „intergalaktickej počítačovej siete“. Šesť mesiacov po svojom nástupe do ARPA rozposlal Licklider svojim kolegom z IPTO (pozri worrydream.com) memorandum – adresované „členom a partnerom Medzigalaktickej počítačovej siete“ – v ktorom opísal „časovo zdieľanú počítačovú sieť“ – vychádzajúc z podobného skúmania zdieľaných, distribuovaných počítačov Johna Forbesa Nasha, Jr. v dokumente „Paralelné riadenie“ z roku 1954, ktorý si objednal dodávateľ obranných služieb RAND a ktorý sa stal základným konceptom siete ARPANET, prvej realizácie dnešného internetu.

J.C.R. Licklider v Úrade pre techniky spracovania informácií ARPA;

Zdroj: The Conversation

Pred technologickými inováciami, ktoré skúmal Licklider a jeho kolegovia z agentúry ARPA, sa dátová komunikácia – v tom čase predovšetkým hlasová komunikácia prostredníctvom telefónnych liniek – spoliehala na prepínanie okruhov, pri ktorom každý telefónny hovor ručne spojil operátor, aby vytvoril vyhradené analógové elektrické spojenie medzi oboma stranami. Paul Baran z RAND Corporation a neskôr aj samotná ARPA začali pracovať na metódach, ktoré by umožnili spoľahlivú dátovú komunikáciu v prípade čiastočného prerušenia spojenia, napríklad v prípade jadrovej udalosti alebo iného vojnového činu, čoho výsledkom by bola distribuovaná sieť bezobslužných uzlov, ktoré by požadované informácie rozdelili na menšie bloky údajov – teraz nazývané pakety – a potom by ich smerovali samostatne, aby sa opäť spojili v požadovanom cieli. (Pozri RAND)

Hoci si to vtedajší technológovia určite neuvedomovali, tento úspech distribuovaného presmerovania a globálnej výmeny informácií prostredníctvom dátových paketov vytvoril úplne novú komoditu – digitálne dáta.

Stručná história finančného spravodajstva v podobe zbraní

Dlho predtým, ako ZSSR viedol Spojené štáty k vytvoreniu agentúry ARPA zo strachu pred militarizovanými satelitnými aplikáciami po vypustení Sputnika, zohrávali sprostredkovatelia údajov dôležitú úlohu vo vojenstve a najmä na trhoch sprevádzajúcich vojenské konflikty. Známy, ale skorý príklad sa vyskytol počas napoleonských vojen v 19. storočí, keď bankárska rodina Rothschildovcov využívala poštové holuby a jazdeckých kuriérov, aby získala informačnú výhodu o výsledku bitky a zároveň rýchlo komunikovala so svojimi obchodníkmi v Londýne. (Porovnaj Institutional Investor) Tieto technologické výkony poháňané zvieratami umožnili maklérom napojeným na Rothschildovcov uzatvárať dobre informované stávky na výsledok vojnového ťaženia Francúzska s cieľom umiestniť sa na víťaznej strane veľkých menových a komoditných stávok.

Túto podobnú, ale zmodernizovanú techniku neskôr využívali také osobnosti ako obchodník s komoditami (a agent Mossadu, pozri LA Times) Marc Rich v 80. rokoch 20. storočia, ktorý využíval satelitné telefóny a optické zobrazovacie techniky na sledovanie a sprostredkovanie tokov ropných tankerov medzi krajinami, čo jeho obchodom poskytovalo asymetrickú výhodu pri obchodovaní v rámci aktívneho petrodolárového systému. (pozri Institutional Investor) Podobne spoločnosť Moore Capital Louisa Bacona dosiahla v prvom roku 86 % zisk (pozri Turtle Trader) najmä vďaka tomu, že správne predvídala inváziu Saddáma Husajna do Kuvajtu prostredníctvom šikovného zdieľania spravodajských informácií z vojenských zdrojov a dlhých pozícií na cenách ropy pri krátkych pozíciách na akciách.

Ako sa front modernej vojny pomaly vyvíjal od priamych vojenských akcií k finančným špekuláciám so zbraňami, trh s údajmi sa stal rovnako cenným ako samotný rozpočet na obranu. Z tohto dôvodu sa potreba spoľahlivých údajov stala najdôležitejšou otázkou národnej bezpečnosti, čo viedlo k rozšíreniu pokročilých sprostredkovateľov údajov, ktorí vznikli z agentúry DARPA a spravodajskej komunity a pripomínali projekt Manhattan 21. storočia.

Projekt San Jose: Google, Facebook a PayPal

Založením rizikovej firmy CIA In-Q-Tel a rozšírením rizikových firiem so sídlom v Silicon Valley, ktoré sa sústreďovali na Sand Hill Road v kalifornskom Palo Alto, bolo financovanie novej generácie amerických sprostredkovateľov údajov dokončené. Prvou firmou na Sand Hill Road bola Kleiner Perkins Caufield & Byers, známejšia ako KPCB, ktorá sa podieľala na financovaní internetových priekopníkov Amazon, AOL a Compaq a priamo financovala aj spoločnosti Netscape a Google. Medzi partnerov KPCB patrili vládni predstavitelia, ako napríklad bývalý viceprezident Al Gore (pozri Kleiner Perkins), bývalý minister zahraničných vecí Colin Powell (pozri LightReading) a Ted Schlein (pozri Kleiner Perkins) – ten bol členom predstavenstva spoločnosti In-Q-Tel a členom poradného výboru NSA. KPCB bola tiež úzko spojená s priekopníkom internetových sietí Sun Microsystems (pozri história spoločnosti), ktorý je známy tým, že vybudoval väčšinu sieťových prepínačov a ďalšej infraštruktúry potrebnej pre modernú širokopásmovú ekonomiku.

Okrem zjavnej potreby sieťovej infraštruktúry pre dátové hospodárstvo si jeden z prvých zamestnancov spoločnosti Sun a neskorší partner KPCB Bill Joy nechal patentovať široko používaný softvér distribuovaného súborového systému známeho ako NFS (Network File System). (Pozri Berkeley) Začiatkom 90. rokov 20. storočia spoločnosť Sun založila aj dcérsku spoločnosť zameranú na verejný sektor, známu ako Sun Federal. Do roku 1991 bola spoločnosť Sun Federal zodpovedná za viac ako polovicu pracovných staníc, ktoré si objednávali miestne, štátne a federálne úrady v celej krajine. (Pozri históriu spoločnosti) Azda najznámejší svetový sprostredkovateľ údajov, spoločnosť Google, ktorej obaja zakladatelia pochádzali zo Stanfordskej univerzity, založil bývalý zakladateľ spoločnosti Sun Microsystems Andy Bechtolsheim a jeho partner v spoločnosti Granite Systems, ktorá sa zaoberá prepájaním sietí Ethernet (neskôr ju získala spoločnosť Cisco), David Cheriton, pričom najznámejší generálny riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt bol bývalým technickým riaditeľom spoločnosti Sun Microsystems. (Pozri Forbes)

Vznik Silicon Valley z akademického prostredia v severnej Kalifornii nebol náhodný, ale bol priamo ovplyvnený netajným programom známym ako projekt Massive Digital Data Systems (MDDS). Na vývoji MDDS sa priamo podieľali CIA, NSA a samotná DARPA v rámci programov počítačových vied na Stanforde a CalTech, ako aj na MIT, Harvarde a Carnegie Mellon. Podľa správy časopisu Quartz je tento výskum, ktorý má zjavné dôsledky pre národnú bezpečnosť, „z veľkej časti financovaný a riadený neutajovanými vedeckými agentúrami, ako je NSF (National Science Foundation), čo umožňuje rozšírenie architektúry do súkromného sektora“, aby sa dosiahlo to, v čo dúfa spravodajská komunita. Biela kniha MDDS bola uverejnená v roku 1993 a v priebehu niekoľkých rokov bolo prostredníctvom NSF rozdelených viac ako tucet grantov, každý v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, s cieľom zachytiť najsľubnejšie snahy a zabezpečiť, aby sa tieto snahy stali duševným vlastníctvom kontrolovaným americkou regulačnou agentúrou.

„Nielenže sa činnosti stávajú zložitejšími, ale meniace sa požiadavky si vyžadujú, aby IC [spravodajská komunita] spracovávala rôzne typy a väčšie objemy údajov,“ uvádza sa v bielej knihe MDDS. „V dôsledku toho IC preberá aktívnu úlohu pri podpore výskumu efektívneho riadenia rozsiahlych databáz a zabezpečuje, aby sa požiadavky IC mohli integrovať alebo prispôsobiť komerčným produktom. Keďže tieto výzvy nie sú špecifické len pre jednu agentúru, riadiaci štáb Spoločenstva (CMS) poveril pracovnú skupinu pre rozsiahle digitálne dátové systémy [MDDS], aby sa zaoberala požiadavkami a identifikovala a vyhodnotila potenciálne riešenia.“

Prvá odtajnená informácia pre vedcov mala názov „birds of a feather briefing“ (pozri Google Groups) a bola formalizovaná v roku 1995 na konferencii v San Jose v Kalifornii pod názvom „Birds of a Feather Session on the Intelligence Community Initiative in Massive Digital Data Systems“ (Zasadnutie o iniciatíve spravodajského spoločenstva v oblasti masívnych digitálnych dátových systémov). V tom istom roku bol jeden z prvých grantov MDDS udelený Stanfordskej univerzite, ktorá už desať rokov pracovala s grantmi NSFa DARPA. Hlavným cieľom tohto grantu bolo „optimalizovať veľmi zložité dotazy“, zatiaľ čo druhý grant bol zameraný na vybudovanie rozsiahlej digitálnej knižnice na internete. (Porovnaj NFS) Tieto dva granty financovali výskum vtedajších absolventov Stanfordu a neskorších spoluzakladateľov spoločnosti Google Sergeja Brina a Larryho Pagea. Dvaja manažéri spravodajských agentúr sa pravidelne stretávali s Brinom ešte počas jeho pôsobenia na Stanforde a finalizovali výskum, ktorý mal viesť k vytvoreniu spoločnosti Google – všetko bolo financované z grantov NSA a CIA prostredníctvom MDDS.

Algoritmy spoločnosti Google boli vytvorené na počítačoch poskytnutých prostredníctvom MDDS v rámci projektu digitálnej knižnice financovaného NSF-DARPA a NASA na Stanforde. Zdroj: Stanford.edu

Hoci sa to pri opisovaní histórie vzniku Googlu často nespomína, hlavný riešiteľ grantu MDDS výslovne označil Google za priamy výsledok svojho výskumu: „Jeho základná technológia, ktorá mu umožňuje nájsť stránky oveľa presnejšie ako iné vyhľadávače, bola čiastočne podporená týmto grantom,“ napísal Jeffrey Ullman. (Porovnaj NFS) Webová stránka Stanfordského Infolabu vysvetľuje, že „vývoj algoritmov Google sa uskutočnil na viacerých počítačoch, ktoré boli poskytnuté predovšetkým v rámci projektu Digitálna knižnica financovaného NSF-DARPA-NASA na Stanforde“.

Google určite stanovil štandard úspechu počas prvej bubliny dot-com. Ale krátko po jeho založení vznikli z univerzít pridružených k MDDS dve podobné spoločnosti zo Silicon Valley s úzkymi väzbami na spravodajskú komunitu – PayPal a Facebook.

Spoločnosť PayPal založili v decembri 1998 ako Confinity Inc. zakladatelia Peter Thiel a Max Levchin spolu s Lukom Nosekom a Kenom Howerym. (Pozri Unlimited Hangout) Spoločnosť chcela ponúknuť finančným inštitúciám technologickú možnosť zabezpečiť mobilné a online ekonomické transakcie pomocou kryptografie – technológie, ktorá bola v tom čase v Spojených štátoch prísne regulovaná. Thiel v roku 1992 vyštudoval právo na Stanfordovej univerzite a potom krátko pracoval v právnickej firme Sullivan & Cromwell na Wall Street – právnickej firme, ktorá bola dlho známa svojimi väzbami na spravodajský aparát USA. (Pozri Internationalist 360°) Spoločnosť Confinity Inc. spočiatku sídlila na 165 University Avenue v kalifornskom Palo Alto (pozri CNET), v budove, v ktorej predtým sídlil Google počas svojich „formovacích rokov“, pričom predtým zdieľal kanceláriu so spoločnosťou X.com Elona Muska.

Počas týchto formujúcich sa rokov tím PayPal úzko spolupracoval so spravodajskými službami. Levchin neskôr v rozhovore s Charlie Roseom vysvetlil: „Myslím si, že spolupráca vlády so súkromným sektorom je skvelá vec. Keď sme v spoločnosti PayPal pracovali na bezpečnostných opatreniach a opatreniach proti podvodom, spolupracovali sme so všetkými možnými troj- a štvorpísmenkovými agentúrami a boli to jedny z najlepších a najproduktívnejších vzťahov, aké som ako podnikateľ mal… Myslím si, že ak im súkromný sektor môže pomôcť, mali by sme.“ Vzhľadom na bezprecedentný vírusový rast používateľskej základne strávili inžinieri spoločnosti PayPal väčšinu rokov formovania spoločnosti vývojom softvéru, ktorý mal pomôcť odhaliť podvodné transakcie s cieľom zmierniť rastúce náklady na rozmáhajúce sa podvody v ekosystéme, pričom nakoniec vyvinuli adaptívny algoritmus pomenovaný „Igor“ podľa ruského zločinca, ktorý sa často vysmieval oddeleniu podvodov spoločnosti PayPal. (Pozri NY Intelligencer)

V roku 2003, rok po predaji spoločnosti PayPal spoločnosti eBay, Thiel oslovil Alexa Karpa, bývalého spolužiaka zo Stanfordu, s novým podnikateľským nápadom: „Prečo nepoužiť Igora na sledovanie teroristických sietí prostredníctvom ich finančných transakcií?“ Thiel vzal peniaze z predaja PayPal na založenie spoločnosti a po niekoľkých rokoch oslovovania investorov získala novovzniknutá spoločnosť Palantir investíciu v odhadovanej výške 2 milióny dolárov (pozri Intel Today) od spoločnosti rizikového kapitálu CIA, In-Q-Tel. Spoluzakladatelia spoločnosti Palantir (pozri MIT Technology Review) konzultovali s Johnom Poindexterom počas jeho pôsobenia vo funkcii vedúceho vtedajšieho kontroverzného programu DARPA Total Information Awareness s cieľom privatizovať kontroverzný program sledovania. V roku 2020 sa Intelligencer rozprával s bývalým spravodajským úradníkom zapojeným do tejto investície, ktorý tvrdil, že CIA dúfala, že „využitie technických znalostí Silicon Valley“ jej umožní „integrovať široko disparátne zdroje údajov bez ohľadu na ich formát“.

V roku 2013 zoznam klientov spoločnosti Palantir zahŕňal „CIA, FBI, NSA, Centrum pre kontrolu chorôb, námornú pechotu, letectvo, veliteľstvo špeciálnych operácií, West Point a daňový úrad“ (pozri TechCrunch), pričom približne „50 % obchodov“ pochádzalo zo zákaziek verejného sektora. Spoločnosť Palantir je úzko prepojená s americkou vládou, ale jej finančný spin-off Palantir Metropolis sa zameriava na poskytovanie „analytických nástrojov“ pre hedžové fondy, banky a spoločnosti poskytujúce finančné služby“, aby sa navzájom preľstili. Ako uvádza denník The Guardian, „Palantir poskytuje motor na globálny dohľad a dátovo efektívnu vojnu nielen Pentagónu, ale aj Wall Street“.

Facebook, nie nepodobný spoločnosti Palantir, bol jedným z nástrojov privatizácie kontroverzných amerických vojenských sledovacích projektov po 11. septembri 2001 a bol tiež vytvorený jedným z partnerov MDDS, Harvardovou univerzitou. (Pozri Unlimited Hangout) Spoluzakladateľ spoločnosti PayPal a Palantir Peter Thiel sa stal prvým významným investorom Facebooku na podnet priekopníka v oblasti zdieľania súborov Seana Parkera, ktorý sa prvýkrát dostal do kontaktu so CIA vo veku 16 rokov (pozri Forbes). To, čo sa stalo s Facebookom po zapojení Thiela a Parkera, sa tak nápadne podobalo na iný zaniknutý projekt DARPA z toho istého obdobia, známy ako LifeLog, že architekt a vedúci projektu LifeLog v DARPA dokonca zaznamenal priame paralely. Jednou z týchto paralel, ktorú však bývalí vedúci projektu DARPA nespomenuli, je skutočnosť, že Facebook bol spustený presne v ten istý deň, ako bol zrušený LifeLog. Dlhodobé väzby Facebooku na armádu a spravodajské agentúry siahajú ďaleko za jeho začiatky, vrátane odhalení o jeho spolupráci so špionážnymi agentúrami (pozri Mother Jones) v rámci Snowdenových únikov (pozri BBC) a jeho úlohe v operáciách na ovplyvňovanie – niektoré dokonca priamo obviňujú spoločnosti Google a Palantir.

Nevypovedaným dôsledkom globálneho rozšírenia Facebooku bolo tajné, ťažkopádne vytvorenie prvého systému digitálnych preukazov totožnosti – nevyhnutnosť pre nadchádzajúcu digitálnu ekonomiku. Používatelia si vytvorili svoje profily tak, že sociálnej sieti poskytli množstvo osobných informácií, pričom Facebook mohol tieto údaje využiť na vytvorenie rozsiahlych sietí prepojení medzi inak neznámymi sociálnymi skupinami. Existujú dokonca dôkazy, že Facebook vytvoril náhradné účty pre ľudí, ktorí sa objavili v údajoch o používateľoch, ale nemali vlastný profil. Google aj PayPal by používali podobné metódy digitálnej identifikácie, aby umožnili používateľom prihlásiť sa na iné webové stránky, čím by sa vytvorili interoperabilné identifikačné systémy, ktoré by mohli preniknúť do celého internetu.

Podobný vývoj prebieha aj vo finančnom sektore, keďže sociálne siete sprostredkované údajmi – vrátane Facebooku a Muskovho X (predtým Twitter) – sa predstavujú ako budúcnosť organizácií poskytujúcich finančné služby. Táto myšlienka dáva väčší zmysel, keď si uvedomíme, že samotné peniaze sú komunikačnou technológiou a dajú sa ľahko zabudovať do existujúcich komunikačných platforiem – najmä tých, ktoré sú riadené údajmi a systémami identity používateľov. Zároveň vidíme, že poskytovatelia finančných služieb, ako napríklad najväčší poskytovateľ stablecoinov Tether – s úzkymi väzbami na PayPal – investujú milióny do novej generácie technológie sprostredkovania údajov. Tether nedávno financoval spoločnosť Satellogic, ktorá sa zaoberá pozorovaním Zeme/satelitmi ako službou, spoločnosť Blackrock Neurotech, ktorá sa zaoberá mozgovými čipmi, spoločnosť Northern Data, ktorá sa zaoberá výpočtovou umelou inteligenciou, a dokonca aj Rumble (pozri Tether), Thielom financovaného konkurenta YouTube spoločnosti Google. (Pozri Neobmedzený Hangout)

Od verejno-súkromného k súkromno-verejnému

Ako bolo načrtnuté vyššie, je zrejmé, že spravodajské agentúry verejného sektora využili závoj súkromného sektora na vytvorenie finančných stimulov a komerčných aplikácií na rozvoj modernej dátovej ekonomiky. Jednoduchý pohľad na sedem najväčších akcií v ekonomike USA (pozri obchodný pohľad) ilustruje túto koncepciu, pričom Meta (Facebook), Alphabet (Google) a Amazon – ktorého zakladateľ Jeff Bezos je vnukom zakladateľa ARPA Lawrencea Prestona Giseho (pozri Chromographics Institute) – vedú softvérovú časť a Microsoft, Apple, NVIDIA a Tesla vedú hardvérovú zložku. Zatiaľ čo mnohé z týchto spoločností mali počas svojej počiatočnej fázy úzke väzby na spravodajské agentúry a verejný sektor, tieto spoločnosti zo súkromného sektora sú teraz hnacou silou globalizácie a záujmov verejného sektora v oblasti národnej bezpečnosti.

Budúcnosť americkej dátovej ekonomiky stojí pevne na dvoch pilieroch – umelej inteligencii a technológii blockchain. Vďaka úzkym poradenským vzťahom novej Trumpovej administratívy so spoločnosťami PayPal, Tether, Facebook, Palantir, Tesla a SpaceX je jasné, že dátoví makléri na Pennsylvania Avenue opäť vládnu. Umelá inteligencia si vyžaduje obrovské množstvo spoľahlivých údajov, aby bola pre technológov užitočná, a údaje poskytnuté týmito lídrami súkromného sektora sú pripravené nakŕmiť ich vzdelávacie moduly – určite po zabezpečení šťavnatých vládnych kontraktov. Súkromné spoločnosti vydávajúce svoje tokeny prostredníctvom verejných blockchainov nielenže otvárajú Spojeným štátom významné príležitosti na riešenie ich dlhového problému, ale slúžia aj ako „prínos pre dohľad“, ako povedal jeden bývalý riaditeľ CIA.

Prijatie blockchainu Trumpovou administratívou – ktoré je napriek jej libertariánskemu postoju poslednou fázou verejno-súkromnej komercializácie údajov – odhaľuje vyvrcholenie desaťročia trvajúceho trójskeho koňa technokratickej dialektiky. Takmer všetky základné technológie potrebné na to, aby sa svet dostal do tohto nového finančného systému, boli tajne pestované vojenskými a spravodajskými agentúrami najväčšieho svetového impéria. Technológie síce určite môžu poskytnúť riešenia na zvýšenie efektívnosti a hospodárskej prosperity, ale tie isté nástroje sa dajú použiť aj na ďalšie zotročenie občanov sveta.

To, čo sa kedysi zdalo ako vodiaca hviezda, ktorá nás láka k slobode slova a finančnej slobode, sa ukázalo byť len leskom topánky strýka Sama, ktorý robí ďalší krok.

Zdroj: Unlimited Hangout

Páčil sa vám článok? Prepošlite ho ďalej.

Tento portál je financovaný z darov a affiliačných odmien za odporúčanie. Môžete nás jednoducho podporiť aj tým, ak občas vykonáte vaše online nákupy v partnerských e-shopoch (Zoznam e-shopov TU). Za váš nákup tak môžeme dostať malú odmenu.