.EPOCH TIMES, 17.03.2026
ifo: 95 percent dlhov SVIK ide na zaplátanie dier v rozpočte namiesto do infraštruktúry
Inštitút ifo vznáša vážne obvinenia voči využívaniu špeciálneho fondu pre infraštruktúru a klimatickú neutralitu (SVIK): V roku 2025 vraj približne 95 percent nových dlhov nebolo použitých na dodatočné investície. Namiesto toho veľa vecí nasvedčuje tomu, že došlo k systematickému presunu prostriedkov s cieľom odľahčiť základný rozpočet.
Inštitút ifo opäť kritizoval spôsob, akým nemecká spolková vláda využíva prostriedky zo špeciálneho fondu pre infraštruktúru a klimatickú neutralitu (SVIK). Spolková vláda zriadila tento úverovo financovaný fond s objemom 500 miliárd eur v minulom roku. Cieľom bolo financovať dodatočné investície do oblastí infraštruktúry, ako je doprava, energetika a digitalizácia, a tým podporiť rast a stabilizovať hospodársky rozvoj.
Podľa údajov inštitútu ifo však v roku 2025 nebolo približne 95 percent nových dlhov prijatých v rámci špeciálneho fondu použitých na dodatočné investície. Vyplýva to z monitorovacej správy inštitútu, ktorá bola zverejnená v utorok 17. marca.
fotka: Prezident ifo-inštitútu ifo Clemens Fuest. Foto: Christina Sabrowsky/dpa/dpa
Spolkový dvor vyjadril obavy o účinnosť mimoriadneho fondu
Podľa správy si federálna vláda doteraz v rámci mimoriadneho fondu vzala nové dlhy vo výške 24,3 miliardy eur. Verejné investície v oblastiach pôsobnosti SVIK však vzrástli len o 1,3 miliardy eur. Z toho vyplýva, že približne 23 miliárd eur nebolo investovaných do dodatočných infraštruktúrnych projektov.
Inštitút ifo týmto potvrdzuje predchádzajúcu kritiku a zároveň zdôrazňuje nedávno vyjadrené obavy Spolkového účtovného dvora, ktorý poukazuje na to, že špeciálny fond doteraz úplne nesplnil svoj účel. Podľa údajov inštitútu dochádza v niektorých prípadoch k presunu investícií z hlavného rozpočtu do špeciálneho fondu, čím sa spochybňuje takzvaná dodatočnosť prostriedkov.
Diskusia o výpočte investičnej kvóty
Podľa údajov inštitútu ifo sú projekty, ktoré mali byť pôvodne financované z bežných rozpočtových prostriedkov, teraz čiastočne financované prostredníctvom úverov zo špeciálneho fondu SVIK. Nejedná sa pritom o dodatočné investície, ale o zmenu spôsobu financovania už naplánovaných projektov. Pre základný rozpočet sa tým vytvára priestor, ktorý sa čiastočne využíva na iné výdavky, bez toho, aby to bolo považované za „dodatočnosť“ v zmysle ústavy – čo je vlastne kritérium pre čerpanie prostriedkov zo špeciálneho fondu.
Inštitút okrem toho kritizuje výpočet investičnej kvóty, ktorá je predpokladom pre prístup k prostriedkom SVIK. Menovateľ kvóty sa tak upravuje o výdavky financované úvermi v rámci výnimky pre oblasť obrany, zatiaľ čo investičné výdavky v rámci tejto výnimky zostávajú v čitateľovi nezmenené.
Na stanovenie investičnej kvóty vo výške 10 percent celkových výdavkov v základnom rozpočte sa používajú výlučne plánované hodnoty federálneho rozpočtu. Ak federálna vláda túto kvótu počas rozpočtového roka neprekročí, nemá to žiadny vplyv na dostupnosť prostriedkov zo špeciálneho fondu. Inštitút ifo poukazuje na to, že skutočný vývoj štátnych investícií bol v minulosti často nižší ako plánované hodnoty.
Pochybnosti o „doplňkovosti“ prostriedkov
Podľa inštitútu ifo a ďalších pozorovateľov sa mimoriadny fond doteraz nevyužíva vždy tak, ako bolo plánované. Projekty, ako je rozširovanie železničnej alebo širokopásmovej infraštruktúry, sa financujú prostredníctvom SVIK, zatiaľ čo uvoľnené prostriedky v základnom rozpočte sa čiastočne využívajú na iné výdavky. V dôsledku toho rastú dlhy rýchlejšie ako investície.
Keďže federálna vláda čoraz častejšie využíva uvoľnené prostriedky v základnom rozpočte na spotrebné výdavky, zadlženosť rastie rýchlejšie ako investície. Tento postup uľahčuje skutočnosť, že charakteristika „doplňovosti“ nie je dostatočne jasne a predovšetkým overiteľne definovaná.
Kritici vytýkajú, že pojem „doplňovosti“ doteraz nie je jasne definovaný a je ťažké ho overiť. Hospodárski experti už minulý rok poukázali na to, že toto kritérium nie je určené ako ochranný mechanizmus pre spolkové krajiny alebo klimatický fond. Podľa federálneho rozpočtového poriadku je síce pojem investície formulovaný komplexne, ponecháva však priestor pre rôzne interpretácie. Zmeny federálneho rozpočtového poriadku sú možné na základe väčšiny, čo vytvára väčšiu flexibilitu pri využívaní prostriedkov.
Federálna vláda považuje kontrolu špeciálneho fondu za zabezpečenú
Federálna vláda zdôrazňuje, že prijíma dostatočné opatrenia na zabezpečenie cieleného a efektívneho využívania prostriedkov zo SVIK. Pre financované projekty sa preto vykonávajú analýzy hospodárnosti, ako aj priebežné a záverečné kontroly úspešnosti.
Okrem toho Spolkové ministerstvo financií zriadilo dobrovoľnú poradnú radu pre investície a inovácie. Tá poskytuje poradenstvo pri realizácii a monitorovaní investícií. Členovia pochádzajú z oblasti hospodárstva, vedy, komunálnej politiky, odborov, impact investovania, ako aj z oblasti realizácie veľkých infraštruktúrnych projektov. Podľa ministerstva rada podáva polročné správy o svojich návrhoch a hodnoteniach pokroku v investíciách.
Nedodržanie účelového viazania by teoreticky mohlo predstavovať porušenie ústavy. Príslušné preskúmanie však možno začať len vtedy, ak o to požiada štvrtina poslancov – čo je počet, ktorý doteraz nedokázala dosiahnuť žiadna strana ani koalícia strán sama o sebe.
