Anonymousnews.org, Rainer Rupp, 30.09.2024
obrázok: Ruská loď prechádza Baltským morom.
Trpasličie pobaltské štáty spolu s Poľskom, Švédskom a Fínskom chcú uzavrieť Baltské more pre ruské námorníctvo. Zdá sa, že elity USA/NATO sú s týmto šialenstvom úplne spokojné. Aká je však za tým stratégia? Odpoveď na túto otázku by nám mohol dať príklad Ukrajiny.
Zdá sa, že mocné národy Estónska a Fínska napriek svojej skromnej veľkosti prechovávajú silné ambície stať sa neohrozenými obrancami Baltského mora pred ruskými barbarmi. Súčasný hrdina estónskej obrany, veliteľ Andrus Merilo, s hruďou dmuchajúcou sa odvahou a hrdosťou, pred niekoľkými dňami verejne oznámil plány, ktoré vymyslel spolu s Fínskom, aby uzavrel celú východnú časť Baltského mora pre ruské lode.
Áno, tieto malé, ale odvážne severské národy sú pripravené vyzvať obávané ruské námorníctvo. Dokonca ani relatívne oveľa silnejšie nemecké námorníctvo doteraz neprejavilo takú obdivuhodnú odvahu. Pistorius zjavne neurobil dosť pre našich námorníkov, pokiaľ ide o vojnový výcvik.
Ale naozaj, čo si myslia Fínsko a Estónsko? Veď Ukrajina – s plnou podporou USA a NATO – sa stále snaží poraziť Rusko, krajinu so silnou armádou, veľkými priemyselnými kapacitami, vyspelými zbraňami, nekonečnými zdrojmi a pomerne veľkým počtom obyvateľov. A predsa tu máme Estónsko a Fínsko s malým počtom obyvateľov, ktoré si myslia, že môžu nejakým spôsobom zaviesť námornú blokádu proti Rusku bez toho, aby ich niekto podozrieval z megalománie.
Myšlienka námornej blokády Ruska v Baltskom mori nie je nová. Začali ju pred rokom predovšetkým dva pobaltské „jedovaté trpasličie štáty“ Estónsko a Lotyšsko, ku ktorým sa odvtedy pripojilo nové členstvo v NATO Fínsko. Pri všetkom tom všestrannom nadšení pre vojnu proti Rusku s cieľom bojovať do posledného ukrajinského s cieľom presadiť chaosom založený západný neporiadok, jedovatí trpaslíci a Fínsko nechceli stáť bokom, a tak vyvinuli vlastnú grandióznu idiotizáciu.
Pôvodným zámerom bolo pritiahnuť na svoju stranu aj ostatné pobaltské štáty. Veliteľ estónskych ozbrojených síl generál Martin Herem začiatkom roka povedal:“Spolu s Poľskom a so Švédskom a Fínskom, ktoré práve vstúpili do NATO, by sme mali byť schopní dosiahnuť jeden z našich hlavných cieľov, a to možnú blokádu Baltského mora.“ Lotyšský prezident to zrejme podporil a dodal: „Aby sme mohli reagovať na zjavnú ruskú hybridnú vojnu a chrániť našu kritickú infraštruktúru, musíme povedať, že môžeme zablokovať Baltské more pre ruské lode.“
V reakcii na to bývalý vysokopostavený britský námorný dôstojník Tom Sharpe uverejnil v konzervatívnom britskom denníku The Telegraph zdrvujúci komentár o blokádnych plánoch „jedovatých trpaslíkov“. Pod názvom „Výzvy na ‚blokádu‘ Ruska v Baltskom mori nemajú zmysel“ napísal:
“Podľa medzinárodného práva, najmä podľa Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS), je blokáda buď nezákonná, alebo veľmi ťažko vynútiteľná.Akákoľvek forma blokády by sa považovala za vojnový akt, čo by bolo vzhľadom na geopolitický kontext problematické.”
Autor tiež kritizuje pokrytectvo Západu, ktorý presadzuje zásadu „slobody plavby“ v strategických oblastiach, ako je Taiwanský prieliv a Juhočínske more, pričom diskutuje o možných obmedzeniach v Baltskom mori. Tento dvojaký meter by mohol poškodiť dôveryhodnosť Západu.
Článok zároveň zdôrazňuje neúčinnosť navrhovanej blokády. Aj keby sa zaviedla, Rusko by stále mohlo vyvážať ropu inými trasami, napríklad cez Čierne more, Arktídu alebo Tichomorie.
V neposlednom rade autor pochybuje o uskutočniteľnosti blokády a kladie si otázku, kto konkrétne by poskytol potrebné vojenské prostriedky. Upozornil, že vyhrážanie sa nezákonnými alebo nereálnymi plánmi by len oslabilo kolektívnu obranu NATO.
Shrnúc, Sharpe označil myšlienku blokády za „nezmyselnú“, pretože nie je ani legálna, ani praktická, ani by nemohla fungovať zo strategického hľadiska. Namiesto toho by znamenala riziko eskalácie a dokonca vojny bez toho, aby priniesla akékoľvek hmatateľné výhody.
Zdravý rozum nedokáže pochopiť blokádne plány pobaltských jedovatých trpaslíkov. Ak by tieto krajiny vyprovokovali vojenský konflikt s Ruskom, nepochybne by pocítili plnú silu arzenálu Moskvy. Sebadeštrukčná drzosť balansuje na hranici absurdity.
Situácia sa stáva ešte zamotanejšou, keď si uvedomíme, že Rusko stále prejavuje istú zdržanlivosť pri používaní vojenských prostriedkov proti Ukrajine – krajine, ktorú Rusi stále považujú za „bratskú“, hoci zvedenú a pomýlenú. Ale na pobaltské a škandinávske štáty sa takáto zdržanlivosť nevzťahuje.
Ešte smiešnejšie je, že tieto krajiny jednoducho plnia rozkazy zo zahraničia. Zdá sa, že ich vládnuce elity majú oveľa väčší záujem slúžiť záujmom mocných za oceánom než chrániť záujmy vlastných národov. Možno to však nie je až také prekvapujúce, keď si uvedomíme, že protiruská propaganda v týchto regiónoch dosiahla vrchol. Najlepším príkladom je maniakálny nenáviditeľ Ruska Kaja Kallas, donedávna premiér, či skôr „starosta“ Estónska, ktoré má 1,6 milióna obyvateľov a aktívny vojenský personál 6 500. Pre porovnanie, v malom moskovskom okrese žije viac ľudí ako v Kallasovej rodnej krajine.
Kaja Kallas napríklad verejne sníva o rozdelení Ruska na mnoho malých krajín. Aké malé? Dosť malé na to, aby neohrozovali pobaltské krajiny. Hlavnou vlastnosťou týchto malých pobaltských lapajov je hystericky štekať pri zmienke o Rusku, aby sa k nim pridali aj väčšie psy. Spoločenské štekanie je známe správanie psov, ktoré Kallas vie využiť vo svoj prospech.
Ako otvorený troll NATO Kallas tak neúnavne štekal proti Rusku, že bola predurčená na vyššie vyznamenania. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von den Skanda-Leyenová ju nedávno vymenovala za najvyššiu diplomatku EÚ. Ako zahraničnopolitická strážkyňa „európskej záhrady“ svojho predchodcu Josepa Borrella môže teraz podľa ľubovôle nasadiť diplomatické zdroje EÚ na vojnový kurz proti Rusku. A to vrátane plánu blokády Ruska v Baltskom mori, ktorý od začiatku podporovala.
Na prvý pohľad sa tento plán javí ako nedomyslené politické divadlo: Blokáda Ruska v Baltskom mori?! Je zrejmé, že jedovatí trpaslíci so svojím veľkým počtom obyvateľov, ekonomickým vplyvom a silne vyzbrojenou armádou veria, že dokážu urobiť námorný zázrak a zablokovať ruské námorníctvo. Ale bez ohľadu na to, aký je to šialený plán, Kallasovi a spol. sa podarilo získať dostatočnú podporu verejnosti, aby sa hlupákom zdal uskutočniteľný.
A zdá sa, že Západu toto šialenstvo úplne vyhovuje, pretože tieto škandinávske a pobaltské štáty pokračujú vo svojich provokáciách a približujú sa ku konfliktu, ktorý by nikdy nemohli vyhrať. Ale aká je za tým stratégia? Odpoveď na túto otázku by nám mohol dať príklad Ukrajiny:
Podobne ako Ukrajina, ani škandinávske a pobaltské štáty, ako aj Poľsko nepotrebujú poraziť Rusko; potrebujú sa len uistiť, že Rusko bude mať čo robiť – bude nútené naďalej vynakladať peniaze, zdroje a vojenskú silu na obranu svojich hraníc. A zdá sa, že Západ chce tento model zopakovať aj inde vytváraním ďalšieho napätia na hraniciach, napr. v Podnestersku, a teraz sa dokonca opäť zameriava na Gruzínsko.
Medzitým je obyvateľstvo Estónska, Lotyšska, Fínska a jeho škandinávskych priateľov hnané svojimi politickými elitami zameranými na USA priamo do nebezpečnej zóny vojenského konfliktu s Ruskom. A ak nakoniec Tallin, Helsinki alebo dokonca Kodaň zmiznú z mapy, západní bábkari, ktorí ťahajú za nitky, neprolejú ani slzu.
Zdroj: https://www.anonymousnews.org/international/ostseeblockade-gegen-russland/
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
