TKP.at, Dr. Peter F. Mayer, 25.09.2024
Extrémne počasie, ktoré v polovici septembra zaplavilo veľké časti strednej Európy, sa označuje za dôsledok klimatických zmien a za jednorazovú udalosť. Predchádzajúce extrémne výkyvy počasia sa zámerne ignorujú. Opäť možno len povedať spolu s Brunom Kreiským: „Učte sa históriu, pán redaktor.“
ORF je opäť na čele podnecovania klimatickej paniky. Pod názvom „Extrémne zrážky dvakrát pravdepodobnejšie“ možno nájsť sériu nepodložených tvrdení: „Nedávno publikovaná štúdia sa teraz pokúša presnejšie kvantifikovať vplyv globálneho otepľovania na extrémne udalosti: Pravdepodobnosť sa zdvojnásobila. Zrážky boli najmenej o sedem percent intenzívnejšie, ako by boli pred industrializáciou.“ Toto tvrdenie však nie je podložené historickými údajmi a článok, na ktorý sa odvolávajú, je nesprávne označený ako štúdia. Skrýva sa za ním „správa“ z neslávne známej Imperial College v Londýne (ICL), ktorá je známa úplne nesprávnymi prognózami, ktoré boli príliš vysoké najmenej 100-násobne, ako napríklad v prípade Covidu, slintačky a krívačky a takmer všetkých ostatných infekčných chorôb.
Najskôr veľmi stručný odkaz na dostupné údaje o povodniach vo Viedni od roku 1500 z Centra pre dejiny životného prostredia na Univerzite prírodných zdrojov a prírodných vied vo Viedni:
Obr. 3: Počet zdokumentovaných povodní za desaťročie v okolí Viedne (Dunaj bez prítokov) od roku 1500 n. l. Za posledných 500 rokov sú viditeľné predovšetkým tri fázy zvýšenej povodňovej aktivity: prvý nárast v 60. rokoch 15. storočia, druhá, ešte intenzívnejšia fáza v 18. storočí a najnovšie od konca 20. storočia.
Teplé obdobia s teplotami o 2 až 3 stupne vyššími ako dnes sú staroveké teplé obdobia okolo roku 0 n. l. (Spoločná éra) a okolo roku 1000 n. l. Najsilnejšie chladné obdobie okolo Maunderovho slnečného minima bolo v rokoch 1645 až 1715, ale aj v storočiach pred ním a po ňom bolo podstatne chladnejšie ako dnes. Súvislosť s klímou nie je z údajov zrejmá.
Vráťme sa však k tendenčnému dokumentu z Imperial College. Obsahuje vety ako:
“Frekvencia nie je jedinou vlastnosťou depresií Vb [vyslovovaných ako 5b podľa Messmera a kol., 2015)], ktorá by sa mohla potenciálne zmeniť v otepľujúcej sa klíme. Zmeniť sa môžu aj ďalšie faktory ovplyvňujúce zrážky a ovplyvniť pravdepodobnosť a intenzitu celkových zrážok analyzovaných v ďalšej časti tejto štúdie. V dnešnej klíme, ktorá je o 1,3 °C teplejšia ako na začiatku industrializácie, je zrážková udalosť takéhoto rozsahu veľmi zriedkavým javom, ktorý sa očakáva približne raz za 100 až 300 rokov. Keďže táto udalosť je zďaleka najprudšia, aká bola kedy zaznamenaná, je ťažké odhadnúť presnú dobu návratu len na základe približne 100 rokov pozorovaných údajov. Vo zvyšku analýzy používame 100-ročnú dobu návratu.”
Takže „možno“ – alebo nie – a najťažšia, aká bola kedy zaznamenaná, čo samozrejme nie je pravda. Z osobnej skúsenosti to môžem vylúčiť, napríklad pokiaľ ide o Kamptal, kde bola povodeň v roku 2002 podstatne vážnejšia, s vyšším stavom vody a väčším množstvom dažďa, dvakrát po sebe v rozpätí dvoch týždňov.
A vylúčiť to možno aj na základe prietoku Dunaja pri Viedni, ktorý bol 5. júna 2013 11150 m3/s, ale tentoraz neprekročil krátkodobé maximum 10 500 m3/s 15. septembra 2024 o 19.00 hod. V roku 2002 to bolo 10257 m3/s, v roku 1954 9600 m3/s. Z wiki o histórii Viedne (pozri nižšie) je pre rok 1501 známych približne 14 000 m3/s, čo sa zaraďuje medzi troj- až päťtisícové udalosti.
Dunaj má zbernú funkciu, takže jeho prietoky majú význam pre oveľa väčšie územia ako jedno údolie. Tu je prehľad prietokov v Korneuburgu, tesne pred Viedňou:
Tu je ďalší text:
“Aby sme posúdili, či zmena klímy spôsobená človekom ovplyvnila intenzívne zrážky, najprv určíme, či v pozorovaniach existuje trend. Pri pohľade na vyššie opísanú regionálnu mierku sa pravdepodobnosť výskytu silných štvordňových dažďov od predindustriálneho obdobia zvýšila približne na dvojnásobok a ich intenzita vzrástla o 20 %. Odhady sa stávajú neistejšími, keď sa posudzujú v miestnej mierke a v niektorých pozorovaných údajoch sú obmedzené.”
Opäť treba poznamenať, že údaje z ďaleko najväčšej rieky v strednej Európe to neukazujú, naopak, ukazujú, že bez ohľadu na to, či je o niečo teplejšie alebo veľmi chladno, dochádza k záplavám a silným dažďom. To, čo sa zmenilo v porovnaní s rokmi 2002 a 2013, je, že po Covide sa otázka klimatických zmien využíva na reštrukturalizáciu spoločnosti smerom k autoritársko-fašistickým formám vládnutia a k likvidácii základných a ľudských práv.
Extrémy počasia som zdokumentoval pomocou kroniky Kettlasbrunnu vo Weinvierteli, ale oficiálna wiki história Viedne je ešte pôsobivejšia. Tu je niekoľko kľúčových bodov z nej.
Je známe, že v rokoch 1012 až 2013 sa vyskytli početné povodne spôsobené Dunajom, vrátane
- 1193 (vytvorenie strmého brehu severne od Währinger Straße, Limesstraße bola odtrhnutá; Liechtensteinstraße)
- 1399 (po šiestich týždňoch dažďov medzi Nanebovstúpením Pána a sviatkom svätého Víta [15. júna])
- 1438 (zničenie centra Stadlau a kostola)
- 1501 (od 14. do 24. augusta, vrchol 15. augusta – preto známy aj ako „Himmelfahrtsgieß“; 14 000 m³/sek. [najsilnejšia známa povodeň]; postihnuté všetky mestá pozdĺž Dunaja). Povodeň z roku 1501 sa klasifikuje ako udalosť trvajúca tri až päťtisíc rokov.
- 1682 (Roßau, Leopoldstadt; porovnaj hlavný archívny súbor júl/1682)
- 1729 (9. februára, ľadová zátarasa vysoká približne 10,9 m v spojení s dažďom a topením, veľké škody na mostoch a budovách v Leopoldstadte, Brigittenau a po prúde Viedne)
- V roku 1740, počas mimoriadne studenej zimy 1739/40, Viedeň len o vlások unikla ničivej katastrofe. Rieky boli pokryté ľadom už koncom novembra 1739. Keď sa ľadové kryhy nahromadia a zaklinia, vznikne „ľadová vlna“. Tá na Dunaji trvala v tom roku celých desať týždňov, počas ktorých sa bolo treba obávať najhoršieho. Ak by sa tlak na hrádzu v dôsledku topenia alebo zrážok stal príliš veľkým, nielenže by vznikla niekoľko metrov vysoká povodňová vlna, ale zároveň by sa pred ňu natlačili obrovské bloky ľadu a zdevastovali by oblasť pod ňou. Až koncom marca 1740 sa ľadová vlna prelomila a nebezpečenstvo povodne bolo zažehnané.
- 1785 (14. až 22. júna, silné lejaky, Leopoldstadt, Brigittenau, Floridsdorf); pozri: Povodeň 1785
- 1787 (29. októbra až 2. novembra – „Allerheiligen-Hochwasser“ alebo „Allerheiligengieß“, na ľavom brehu Dunaja až po oblasť Stammersdorf)
- 1830 (28. februára až 1. marca, Lichtental [vysoká voda v kostole], Leopoldstadt [vysoká voda Augarten], Weißgerbervorstadt, miesta na ľavom brehu Dunaja vrátane Kagranu [márnica na cintoríne zničená] a Hirschstettenu; Lassingleithner; 21, Leopoldauer Platz 91 [vysoká voda na dome]; 19 mŕtvych)
- 2002 Počas katastrofálnej povodne na Dunaji v auguste 2002 nebola susedná mestská oblasť zaplavená vďaka rozšírenej protipovodňovej ochrane, ktorú zabezpečila výstavba odľahčovacieho kanála „Nový Dunaj“ a Dunajského ostrova.
- 2013 (jún) Vďaka rozšírenej protipovodňovej ochrane, ktorú zabezpečila výstavba odľahčovacieho kanála „Nový Dunaj“ a dunajského ostrova, nedošlo k zaplaveniu susednej mestskej oblasti.
Existujú aj záznamy o extrémnych udalostiach na rieke Viedeň:
- 1295 (zaplavenýBürgerspital pred Kärntnertorom )
- 1670 (3. až 5. júl, silný dážď, zaplavenie Meidlingu, zničený Meidlingský jaz a poškodené mnohé budovy a najmä mlyny )
To isté platí aj pre ostatné viedenské toky, konkrétne Als, Marienbach, Ottakringer Bach, Krottenbach, Liesingbach a Retter.
Ako vidíme, tvrdenia Imperial College o počasí a podnebí nemôžu obstáť pri historickom skúmaní rovnako ako tvrdenia o Covide. Tu je príklad predpovedí ICL (sivá alebo oranžová farba) a skutočnosti (modrá farba), ako ju uviedol TKP 22. júna 2020:
Uctievači CO2 a popierači slnka chcú zjavne opäť nižšie teploty. Čo sa však dá prirovnať k úmyselnému, masívnemu, kriminálnemu poškodzovaniu, ako to možno vidieť napríklad v diele Eiszeit in Wien. Tu je krátky úryvok:
“Ničivé masy ľadu a vody
Kronikári 18. a 19. storočia podrobne informujú o takýchto udalostiach, ktoré sa na dlhý čas zapísali do dejín mesta ako obávané katastrofy. Sila postupujúceho ľadu ničila mosty a lávky a pri príliš rýchlom topení zaplavovala brehy rieky ďaleko do mesta.
Situácia bola obzvlášť dramatická v januári 1830, keď teploty klesli na 22 stupňov pod nulou. Následná ľadová vlna trvala viac ako mesiac, kým koncom februára nastalo náhle topenie. Ľad sa prelomil, plávajúce kryhy zničili veľký Táborov most a strhli nespočetné množstvo budov; veľké masy vody sa závratnou rýchlosťou valili do veľkých častí Leopoldstadtu a Rossau. V (…) noci sa prelomil ľad na všetkých hrádzach a ľadové kryhy ťažké ako centimetre zaliali ulice viedenských predmestí bližšie k rieke. Výsledok bol katastrofálny: 74 mŕtvych, 681 zničených a vážne poškodených domov.”
Klimatickej panike chýba akýkoľvek vedecký alebo historický základ. Korporátne a vládne médiá (napríklad ORF) a pseudovedecké inštitúcie ako ICL, Rockefellerova nadácia OSN IPCC a, samozrejme, samotná OSN, EÚ a jednotlivé politické strany v EÚ, Nemecku a Rakúsku šíria svoje politické programy, ktoré sú v rozpore s vedeckými zisteniami a historickými faktami.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
