COMPACT Magazin, Karl Brüning, 08.04.2026
Nechajte si prečítať text článku v slovenčine:
Krátko pred uplynutím Trumpovho ultimáta sa USA a Irán dohodli na dvojtýždňovom prímerí.
Teherán pritom predložil zoznam požiadaviek na trvalé ukončenie vojny. Podmienky sú rozsiahle. Trump ich napriek tomu považuje za „praktický základ pre rokovania“. Bol to pretek s vlastnou hrozbou. Len 90 minút pred uplynutím lehoty, ktorú Donald Trump stanovil Iránu, došlo k dohode: dvojtýždňové prímerie, dočasné otvorenie Hormuzského prielivu „v koordinácii s ozbrojenými silami Iránu“ a začatie rokovaní o trvalom mieri. Deň predtým Trump na svojej platforme Truth Social pohrozil, že v nasledujúcu noc „vymaže celú civilizáciu“. Americký prezident teraz vyhlásil, že všetky vojenské ciele boli „už dosiahnuté a prekročené“. Rokovania o dlhodobej dohode sú „vo veľmi pokročilom štádiu“. Ako však má takáto dohoda vyzerať, zostáva otvorené.
Dva týždne na ukončenie vojny, ktorú obe strany chcú považovať za víťazstvo. Čas beží.
Požiadavky Teheránu
Iránske tlačové agentúry Tasnim a Fars, obe blízke Revolučným gardám, už v utorok zverejnili detaily iránskych predstáv o trvalom mieri. To, čo Irán požaduje od Washingtonu, by znamenalo zásadné preusporiadanie celej americkej prítomnosti na Blízkom východe:
- Záväzok USA k trvalému ukončeniu všetkých agresií voči Iránu.
- Trvalé ponechanie kontroly nad Hormuzským prielivom Iránu.
- Uznanie práva Iránu na obohacovanie uránu.
- Zrušenie všetkých primárnych sankcií voči Iránu.
- Zrušenie všetkých sekundárnych sankcií voči Iránu.
- Zrušenie všetkých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN proti Iránu.
- Zrušenie všetkých rezolúcií Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu proti Iránu.
- Vyplatenie vojnových reparácií Iránu.
- Stiahnutie všetkých bojových jednotiek USA z regiónu.
- Ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu.
Čo konkrétne znamená bod 2 – trvalá iránska kontrola nad Hormuzským prielivom – formuloval už pred týždňami hovorca iránskeho centrálneho velenia Ebrahim Solfaghari podľa agentúry Tasnim:
„Stane sa to, čo chceme my. Rozhodnutie o udelení tranzitného povolenia je v našich rukách.“
Lode s väzbami na USA alebo Izrael by už nemali dostať povolenie na prechod. Pred vojnou prechádzalo prielivom denne približne 120 medzinárodných obchodných lodí bez potreby povolenia a bez poplatkov.
Teherán uvažuje o modeli podobnom Suezskému alebo Panamskému prieplavu: kontrolovaný prístup, poplatky za prechod približne dva milióny dolárov za loď a spoločná správa s Ománom. Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghtschi uviedol, že tento stav bude platiť „aj po vojne“. Prielivom v čase mieru denne prechádza približne 20 miliónov barelov ropy, teda asi 20 % svetovej spotreby, ako aj 20 % globálneho obchodu s LNG a tretina leteckého paliva spotrebovaného v Európe.
Že by Washington a štáty Perzského zálivu súhlasili s trvalou iránskou kontrolou nad týmto koridorom, sa považuje za takmer nemysliteľné. Niektoré monarchie Zálivu by boli v takom prípade nútené priblížiť sa k Teheránu, ak by chceli zabezpečiť prechod lodí.
Podmienka 9 – stiahnutie všetkých amerických bojových jednotiek z regiónu – je zámerne formulovaná neurčito. Teherán neuvádza presné hranice. V priebehu vojny iránske rakety a drony zasiahli základne v Bahrajne, Jordánsku, Kuvajte, Katare, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch. Tieto štáty sú pravdepodobne myslené.
Iránska raketa dopadla na americkú vojenskú základňu v Bahrajne. Foto: súkromné
Najväčšou americkou základňou v regióne je letecká základňa Al-Udeid v Katare, kde je dislokovaných približne 10 000 vojakov a civilných pracovníkov a sídli tam predsunuté veliteľstvo US Central Command. USA prevádzkujú celkovo 13 základní v oblasti Zálivu. Podľa New York Times sú mnohé z nich po iránskych útokoch „prakticky neobývateľné“. Pentagon priznal, že veľká časť vojny je riadená na diaľku – operácie koordinujú vojaci z hotelov a kancelárií v Dubaji, Kuvajte či Abú Zabí.
Bod 3 – uznanie práva Iránu na obohacovanie uránu – je diplomaticky najcitlivejší. Rozsah má byť predmetom rokovaní. Na oplátku sa Irán podľa Fars zaväzuje nikdy nevyrábať jadrové zbrane. Teherán to zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Ako tieto dve pozície zladiť, zostáva nejasné.
Libanon naďalej horí
Jedna z najcitlivejších požiadaviek je na konci zoznamu: vojna má skončiť na všetkých frontoch vrátane Libanonu a „islamského odporu“ – teda Hizballáhu. Pakistanský premiér Sharif uviedol, že dohoda platí „všade“. Trump hovorí o „obojstrannom prímerí“. Izrael to vidí inak.
Úrad premiéra Benjamina Netanjahua uviedol:
„Izrael síce podporuje dohodu s Iránom, tá sa však nevzťahuje na Libanon.“
Postup izraelskej armády v južnom Libanone sa spomalil. Izrael podmieňuje dohodu otvorením Hormuzského prielivu a zastavením útokov. Zároveň podporuje snahy USA zabezpečiť, aby Irán nepredstavoval jadrovú ani teroristickú hrozbu.
Ešte v tú istú noc bolo v Libanone zabitých najmenej osem ľudí a 22 zranených. Prímerie bolo od začiatku jednostranné. Hizballáh zostáva kľúčovým nástrojom iránskeho vplyvu v regióne.
Trump sa prezentuje ako víťaz
Trump označil dohodu za „úplné víťazstvo“ pre Washington. „100 percent, o tom niet pochýb,“ dodal. Na otázku o iránskom obohatenom uráne odpovedal:
„O to bude dobre postarané.“
Nie je jasné, čo tým myslel. Možné je postupné obmedzenie obohacovania pod medzinárodnou kontrolou. Plán Fars však predpokladá jeho povolenie. Ide o rozpor.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt uviedla, že otvorenie prielivu je zásluhou Trumpa. V Iráne to vidia opačne. Jedna žena povedala pre SNN TV:
„Posilnenie našej pozície v Hormuzskom prielive znamená víťazstvo Iránu. To je naša odveta.“
Novinárka Phoebe Gaa upozornila, že plán obsahuje najmä iránske požiadavky a nerieši základné problémy, ako je jadrový program či podpora ozbrojených skupín. Aj tvrdenie o zmene režimu je podľa nej neudržateľné.
Hormuzský prieliv je zatiaľ otvorený. Ceny ropy po dohode klesli až o 16 %, ázijské burzy reagovali pozitívne. No útoky pokračujú. V Bahrajne došlo k výbuchom pri ropných zariadeniach. Ministerstvo vnútra uviedlo, že požiar spôsobil iránsky útok. Zásahy pokračovali aj proti cieľom v Kuvajte, Bahrajne a SAE.
Oheň je zatiaľ utlmený, no žeravé uhlíky stále tlejú.
