EPOCH TIMES, Reinhard Werner, 20.03.2026
Maďarské zablokovanie balíka pomoci pre Ukrajinu v hodnote niekoľkých miliárd vyvolalo na úrovni EÚ ostré reakcie. Merz označil toto veto za „akt hrubej nelojality“. Orbán zdôrazňuje, že má na to právo. Historické korene zásady jednomyseľnosti v citlivých otázkach siahajú až do počiatočných rokov európskej integrácie.
Skutočnosť, že Maďarsko na nedávnom samite EÚ zablokovalo plánovaný balík pomoci Bruselu pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur, podnietila niektorých šéfov vlád EÚ k ostrým vyjadreniam a hrozbám. Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz (CDU) tak hovoril o „čine hrubej nelojality“ zo strany budapeštianskej vlády.
Fínsky premiér Petteri Orpo povedal, že premiér Viktor Orbán napriek existujúcej „dohode“ „zradil“ ostatných hláv štátov a vlád. Merz navyše pohrozil, že pri rokovaniach o ďalšom dlhodobom rozpočte zníži Maďarsku prostriedky z fondov EÚ alebo ich poskytnutie podriadi ešte prísnejším podmienkam.
Maďarsko považuje základ pre súhlas za zrušený v dôsledku aféry Druzhba
Orbán v decembri 2025 naznačil, že podporí balík v hodnote 90 miliárd eur, ktorý jeho vláda vnímala kriticky. Koncom januára 2026 však ruská dron poškodil ropovod Družba, ktorý vedie cez Ukrajinu. Týmto ropovodom sa zásobuje ropou aj Maďarsko a Slovensko.
Vedenie v Kyjeve teraz vysvetľuje, že oprava potrubia nie je v krátkodobom horizonte možná a je príliš nebezpečná. Maďarsko a Slovensko naopak vidia za odmietnutím opravy potrubia Družba politické dôvody. Preto oznámili, že súhlas s poskytnutím finančnej pomoci podmienia opravou potrubia.
Naposledy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že potrubie opraví do začiatku mája.
12. apríla sa v Maďarsku konajú parlamentné voľby. Orbánovi po 16 rokoch vo funkcii hrozí odvolanie. V predvolebnej kampani sa snaží získať body tým, že sa prezentuje ako garant zabránenia ďalšej eskalácii na Ukrajine – a udržania Maďarska mimo možnej vojny.
Jednomyseľnosť ako pravidlo pri rozhodovaní
EÚ teraz hľadá spôsoby, ako zabezpečiť pomoc Ukrajine mimo rozpočtu. Týmto spôsobom sa má obísť maďarské veto. Orbán sa medzitým nezdal byť ohrozený hrozbami z Nemecka. V reakcii na vyhlásenia Merza a podobné hlasy maďarský premiér uviedol:
„Trochu ste hrozili, potom ste pochopili, že to nefunguje.“
Princíp jednomyseľnosti bol v mnohých oblastiach zakotvený na európskej úrovni s cieľom umožniť menším národom zachovať si suverenitu a chrániť záujmy svojich občanov.
Právo veta ako samostatný právny nástroj v prísnom zmysle slova neexistuje. V kľúčových oblastiach európskeho práva ide skôr o dodržiavanie princípu jednomyseľnosti.
Už v Rímskych zmluvách z roku 1957 bola jednomyseľnosť pravidlom pri prijímaní rozhodnutí. Hoci sa uvažovalo o postupnom prechode na kvalifikovanú väčšinu v niektorých oblastiach, aby sa zabránilo blokádam, zapojenie všetkých členských štátov malo mať prednosť – a niektoré krajiny na tom striktne trvali.
De Gaulle protestoval „politikou prázdnej stoličky“
To sa prejavilo najmä na začiatku 60. rokov, keď francúzsky prezident Charles de Gaulle vyhlásil „politiku prázdnej stoličky“, aby bránil národné záujmy proti dodatočným právomociam pre Brusel. Výsledkom bol „luxemburský kompromis“ z roku 1966. Podľa neho mohla krajina požadovať jednomyseľné rozhodnutia v prípadoch, keď išlo o podstatné národné záujmy.
To malo platiť aj v prípadoch, keď by formálne bolo predpokladané rozhodnutie väčšinou. Dohoda nebola formálnym zákonom ani vymáhateľným právom, fakticky však vytvorila politickú kultúru spoločenstva zameranú na konsenzus namiesto konfrontácie. Od 80. rokov 20. storočia bol síce princíp jednomyseľnosti potlačený, pretože s rastúcim počtom členov bolo potrebné zachovať schopnosť konať.
V niektorých mimoriadne citlivých oblastiach sa však zámerne zachoval. Medzi ne patrila daňová politika, sociálna politika, časti energetickej politiky, prijímanie nových členských štátov – a práve zahraničná a bezpečnostná politika. Aj viacročný finančný rámec a zmeny zmlúv si vyžadujú jednomyseľný súhlas. V súlade s tým by sa samotný princíp jednomyseľnosti dal zrušiť len jednomyseľným rozhodnutím.
Veto bolo od roku 2011 použité najmenej v 47 prípadoch
Skutočnosť, že práve v týchto citlivých oblastiach platí princíp jednomyseľnosti, má historickú a politickú ochrannú funkciu. Nechanie rozhodovacej právomoci v kľúčových oblastiach štátneho zriadenia, ako je zahraničná politika a dane, v rukách členských štátov chráni ich národnú suverenitu.
Okrem toho princíp jednomyseľnosti chráni rovnováhu v rámci EÚ: zabraňuje tomu, aby menšie štáty boli v otázkach, ktoré sa týkajú aj ich záujmov, jednoducho prehlasované. Jednomyseľnosť navyše posilňuje princíp subsidiarity a núti Brusel zvážiť, či je európska regulácia vôbec potrebná.
V priebehu histórie EHS, ES a EÚ jednotlivé krajiny opakovane využívali princíp jednomyseľnosti na ochranu svojich kľúčových národných záujmov. V uplynulých rokoch to boli najmä Maďarsko a Poľsko.
Podľa Michala Ovádeka, docenta pre európske inštitúcie, politiku a tvorbu politík na University College London, došlo od roku 2011 najmenej k 47 vetám zo strany 15 členských štátov v 39 otázkach. Poľsko od roku 2011 uplatnilo veto najmenej v siedmich prípadoch, predovšetkým v otázkach migrácie. Maďarsko v 20 prípadoch. Väčšina ostatných krajín len v jednom alebo dvoch prípadoch.
