EPOCH TIMES, 23.03.2026, fotka: Talianska premiérka Giorgia Meloni (archívna fotografia)
Foto: Vannicelli/Grillotti/IPA prostredníctvom ZUMA Press/dpa
Talianska vláda pod vedením premiérky Meloni utrpela v referende o justičnej reforme, ktorú presadzovala, krutú porážku. Podľa predbežných výsledkov bolo proti 54 percent účastníkov, Meloni sama priznala svoju porážku.
Talianska vláda pod vedením premiérky Giorgie Meloni utrpela v referende o justičnej reforme, o ktorú sa usilovala, krutú porážku. Podľa výsledkov sčítania hlasov z viac ako polovice volebných miestností a odhadov hlasovalo viac ako 54 percent účastníkov proti zmene ústavy a menej ako 46 percent za ňu. Meloni sama v pondelok popoludní priznala svoju porážku.
Reforma justície bola kľúčovým zámerom pravicovej vlády Meloni, ktorá je pri moci od jesene 2022. V roku 2016 vtedajší premiér Matteo Renzi neuspel v referende o ústave a po porážke odstúpil. Meloni to však vopred vždy vylúčila.
Predsedníčka pravicovej vlády priznala svoju porážku vo videoodkaze na online službe X. „Taliani sa rozhodli. A my toto rozhodnutie rešpektujeme,“ povedala Meloni a dodala: „To však nemení nič na našom rozhodnutí naďalej vážne a odhodlane pracovať pre dobro národa a plniť mandát, ktorý nám bol zverený.“
Opozičný politik Conte vyzval Meloni na odstúpenie
Bývalý premiér Giuseppe Conte, líder opozičného ľavicovo-populistického Hnutia piatich hviezd, naopak vyzval Meloni na odstúpenie. „Je to výpoveď pre túto vládu po štyroch rokoch vo funkcii,“ povedal Conte pred novinármi.
Účasť na hlasovaní bola takmer 59 percent – a bola tak v porovnaní s predchádzajúcimi celonárodnými referendami v Taliansku pomerne vysoká. Taliani mohli, ako vždy pri celonárodných voľbách a hlasovaniach, odovzdať svoje hlasy v nedeľu a pondelok.
Politológ Daniele Albertazzi z britskej univerzity v Surrey v rozhovore pre tlačovú agentúru AFP hovoril o „veľmi zlom výsledku“ pre premiérku Meloniovú. Reforma justície bola už kľúčovým projektom Meloniovej predchodkyne Silvia Berlusconiho.
Okrem toho už „Meloniovej image neporaziteľnosti nie je aktuálny“. Albertazzi dodal: „To samozrejme neznamená, že potom prehrá aj voľby.“ Najbližšie riadne parlamentné voľby by sa mali konať na jeseň 2027.
Zástancovia a odporcovia reformy
Reforma, ktorú teraz väčšina Talianov odmietla, počítala okrem iného s novým usporiadaním samosprávy justície. Zástancovia predstavili reformu ako dôležitý krok k tomu, aby sa sudcovia a prokurátori oslobodili od vplyvu politických prúdov v rámci justície a aby sa justičný systém ako celok stal efektívnejším.
Odporcovia naopak vláde vyčítajú, že chce zvýšiť svoj vplyv na justíciu a najmä obmedziť nezávislosť prokuratúry. Okrem toho argumentovali, že štrukturálne problémy, ako sú dlhé trvanie konaní a preplnené väznice, zostávajú nevyriešené.
Reforma už bola schválená oboma komorami parlamentu absolútnou väčšinou – aby však nadobudla platnosť, musela byť ešte potvrdená v referende. Keďže pri ústavných referendách v Taliansku neexistuje minimálna účasť, výsledok je v každom prípade platný.
Kľúčovým bodom návrhu bolo prísne oddelenie kariérnych dráh sudcov a prokurátorov. Konkrétne mali v budúcnosti o menovaniach, povýšeních a preloženích sudcov a prokurátorov rozhodovať oddelené orgány. Členovia týchto orgánov mali byť čiastočne určovaní žrebovaním. Disciplinárne konania mal prevziať samostatný súd.
Za reformu sa vyslovilo vládne tábor a niektorí opoziční politici. Proti reforme bola väčšina talianskej opozície. (afp/red)
