TICHYS EINBLICK, Boris Kálnoky, 12.05.2026, Titulná fotografia: Predseda vlády Péter Magyar a ministerka zahraničných vecí Anita Orbán počas menovania, Budapešť, Maďarsko, 12.05.2026
Vypočuť si článok:
Počas volebnej kampane to Fidesz predpovedal, šéf strany Tisza Péter Magyar to kategoricky popieral. Teraz však jeho ministerka zahraničných vecí oznamuje: Áno, presne to sa stane. Nová vláda chce vykonať rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), podľa ktorého musí Maďarsko vpustiť do krajiny „žiadateľov o azyl“, aby mohli podať svoje žiadosti o azyl.
Predseda vlády Péter Magyar a ministerka zahraničných vecí Anita Orbán počas menovania, Budapešť, Maďarsko, 12.05.2026
Nová maďarská vláda chce vykonať neslávne známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), podľa ktorého musí Maďarsko vpustiť do krajiny „žiadateľov o azyl“, aby mohli podať svoju žiadosť o azyl. Pretože doterajšie vedenie pod dnes už odvolaným premiérom Viktorom Orbánom tento rozsudok neimplementovalo, Maďarsko muselo od júna 2024 platiť pokutu vo výške jeden milión eur denne. Celkovo už – spolu so súčasne uloženou paušálnou pokutou vo výške 200 miliónov eur – takmer jednu miliardu eur.
Počas svojho vypočutia ešte nezložená nová ministerka zahraničných vecí Anita Orbán uviedla, že túto pokutu je nevyhnutné ukončiť. Na to je potrebné umožniť „žiadateľom o azyl prichádzajúcim na maďarské hranice“ podať svoje žiadosti o azyl. Tým sa črtá, že nová vláda urobí presne to, čo autor týchto riadkov predpovedal už v septembri 2025.
Formulácia Anity Orbánovej („na hranici“) bola zámerne zmierlivá – v skutočnosti z rozsudku SDEÚ vyplýva, že migrantom musí byť umožnený vstup cez hranicu. Podľa doterajšieho maďarského práva mohli migranti podávať takéto žiadosti iba na maďarských ambasádach v zahraničí – napríklad ak prichádzali cez Srbsko, tak na ambasáde v Belehrade.
Aby Maďarsko čelilo migračnej kríze, postavilo v roku 2015 nielen hraničný plot, ale o niečo neskôr aj zákonne stanovilo, že migranti môžu podávať žiadosti o azyl v osobitne zriadených extraterritoriálnych „tranzitných zónach“ na hranici. Tieto zóny sa síce nachádzali na maďarskom území, no mali „extrateritoriálny“ status, podobne ako tranzitné zóny na letiskách. Tí, ktorým bol udelený azyl (takmer nikto), mohli pokračovať ďalej, ostatní mali možnosť odísť iba smerom do Srbska.
V decembri 2020 rozhodol SDEÚ, že táto prax je v rozpore s právom EÚ. Maďarsko následne tranzitné zóny uzavrelo a odvtedy bolo možné podávať žiadosti o azyl iba na maďarských zastupiteľských úradoch v zahraničí. Aj toto však neskorší rozsudok z roku 2024 označil za nezákonné. Z toho vyplýva, že Maďarsko musí vpustiť migrantov na svoje územie, aby tam mohli využiť svoje práva žiadateľov o ochranu garantované EÚ.
To by znamenalo návrat k predchádzajúcemu právnemu stavu. Vtedajšia úprava v praxi viedla k tomu, že do Maďarska prichádzalo masovo množstvo migrantov, podali si tam žiadosť o azyl a následne bez stopy zmizli – často smerom do Nemecka.
Anita Orbán naznačila, že Maďarsko by mohlo podpísať aj Migračný pakt – aj to je niečo, čo vtedajší opozičný líder a dnešný premiér Péter Magyar kategoricky popieral. Počas vypočutia to síce nepovedala priamo, no o Migračnom pakte sa vyjadrovala podporne. Tento pakt vraj v žiadnom prípade nepredpokladá masovú imigráciu do Maďarska. Ide skôr o systém vzájomnej podpory pre štáty vystavené vysokému migračnému tlaku – či už prijatím obmedzeného počtu migrantov, alebo finančnou či logistickou pomocou.
Pani Orbánová tiež uviedla, že nová vláda prestane používať právo veta ako „volebný nástroj“ alebo na účely „vydierania“. Zároveň si však nová vláda ponecháva možnosť uplatniť veto, ak budú ohrozené národné záujmy. Presne týmto argumentom Viktor Orbán vždy odôvodňoval svoje veto voči mnohým rozhodnutiam EÚ.
Nová vláda tento problém rieši veľmi jednoducho tým, že premiér Péter Magyar tvrdí, že EÚ nepožaduje nič, čo by bolo v rozpore s národnými záujmami Maďarska.
Kým tieto vyjadrenia o migračnej politike boli ešte pomerne zahmlené, nová vláda bola veľmi tvrdá a jasná v inej otázke: od 1. júna už nebude do krajiny vpúšťať zahraničných pracovníkov. Títo pracovníci boli odpoveďou predchádzajúcej vlády na nedostatok pracovnej sily pri súčasnej nulovej tolerancii voči nelegálnej migrácii. Systém fungoval tak, že Maďarsko uzatváralo dohody s niektorými krajinami (napríklad s Filipínami) a odtiaľ na obmedzený čas legálne dovážalo pracovnú silu. Títo pracovníci sa však po dvoch rokoch museli vrátiť.
Zastavenie tohto systému pravdepodobne spôsobí okamžitý nedostatok pracovnej sily. Možná logika je takáto: nová vláda by následne mohla tvrdiť, že ekonomika potrebuje migrantov – tých, ktorí by do krajiny prichádzali preto, že nová vláda poslušne prevezme azylovú politiku EÚ.
Nová ministerka zahraničných vecí povedala ešte jednu pozoruhodnú vec: v budúcnosti sa Maďarsko bude podieľať na prijímaní nových spoločných dlhov EÚ. To sa považuje za dôležitý nástroj ďalšej centralizácie a prehlbovania štruktúr Európskej únie.
