EPOCH TIMES, 15.03.2026, fotka: 15. marca 2026 sa na základni RAF Fairford v juhozápadnom Anglicku vyložia zbrane typu Joint Direct Attack Munition (JDAM) z bombardéra B-1 Lancer amerických vzdušných síl. Túto britskú základňu môžu USA využiť na vykonávanie „špecifických obranných operácií proti Iránu“ a na likvidáciu iránskych rakiet priamo pri zdroji, uviedol britský minister obrany. Foto: Henry Nicholls/AFP via Getty Images
Po nových vojenských úderoch proti Iránu USA požadujú od svojich západných spojencov väčšiu angažovanosť. Americký prezident Trump chce, aby sa Hormuzský prieliv opäť stal bezpečnou plavebnou trasou. Irán v noci opäť vystrelil rakety na Izrael. Tu je prehľad aktuálneho diania.
Vojna s Iránom vstupuje do tretieho týždňa a podľa slov izraelského ministra obrany Izraela Katza sa dostáva do „rozhodujúcej fázy“. Nové letecké útoky zasiahli iránske vojenské ciele, zatiaľ čo Irán reagoval raketovými a dronovými útokmi v regióne.
Americký prezident Donald Trump prisľúbil vojenskú pomoc mnohých krajín na spoločné zabezpečenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv.
Izrael chce zaútočiť na ďalšie „tisíce cieľov“ v Iráne
Izrael oznámil, že v stredu otvorí hraničný priechod Rafah z Pásma Gazy do Egypta, ktorý bol uzavretý od začiatku vojny s Iránom. Izraelský úrad Cogat, zodpovedný za palestínske záležitosti, oznámil, že po dohode s Egyptom a pod dohľadom misie EÚ bude opäť povolený obmedzený pohyb osôb v oboch smeroch.
Po Trumpových vyjadreniach o možnej dohode: Irán nechce rokovať s Washingtonom
Po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o údajnej túžbe Iránu dosiahnuť dohodu o ukončení vojny Teherán zdôraznil, že s Washingtonom rokovať nechce. „Nevidíme žiadny dôvod, prečo by sme mali rokovať s Američanmi,“ povedal v nedeľu iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghtschi pre americkú televíznu stanicu CBS. „Veď sme s nimi už rokovali, keď sa rozhodli na nás zaútočiť.“
„S rokovaniami s Američanmi nemáme žiadne dobré skúsenosti,“ dodal Araghtschi. „Nikdy sme nežiadali o prímerie a nikdy sme nežiadali o rokovania.“
Americký prezident Trump v piatok vyhlásil, že Irán je „úplne porazený a chce dohodu“. Dodal však, že dohoda, ktorú údajne Teherán chce, nie je „dohoda, ktorú by som akceptoval“.
Netanjahu si robí srandu z internetových fám o svojej údajnej smrti
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu si urobil srandu z internetových fám o svojej údajnej smrti. Mohol by „zomrieť len kvôli káve“, povedal Netanjahu sarkasticky vo videu, ktoré v nedeľu zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti X – a hneď mu podali kávu.
Potom premiér zdvihol ruky pred kameru a spýtal sa: „Chcete mi spočítať prsty?“ Narážal tým na špekulácie v online sieťach, že jeho najnovší televízny prejav bol generovaný umelou inteligenciou, keďže podľa špekulácií mal na jednej ruke šesť prstov.
Iránske revolučné gardy v nedeľu pohrozili, že Netanjahua zabijú. Revolučné gardy by Netanjahua „prenasledovali a zabili“, ak by bol ešte nažive, uviedla iránska tlačová agentúra Irna na X.
Libanon: Vojaci OSN boli pravdepodobne ostreľovaní „neštátnymi ozbrojenými skupinami“
Misia OSN v Libanone (UNIFIL) podľa vlastných informácií bola v nedeľu na juhu krajiny trikrát ostreľovaná – pravdepodobne „neštátnymi ozbrojenými skupinami“. Dve hliadky údajne odpovedali na paľbu v sebaobrane a neskôr pokračovali v plánovaných aktivitách. Žiadni vojaci modrých prilieb neboli zranení, uviedla UNIFIL.
Po začatí vojny USA a Izraela proti Iránu obnovila iránmi financovaná libanonská milícia Hizballáh začiatkom mesiaca svoje útoky na Izrael – Izrael reagoval vlastnými vojenskými akciami.
IEA: Strategické zásoby ropy by mali byť v Ázii a Oceánii okamžite uvoľnené
Podľa informácií Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by sa ropa mala po ohlásenom uvoľnení zo strategických rezerv „čoskoro“ dostať na svetové trhy. Ropa bude „okamžite“ uvoľnená v Ázii a Oceánii a od konca marca v Amerike a Európe zo strany krajín IEA, uviedla IEA v nedeľu.
IEA v stredu rozhodla o historickom uvoľnení 400 miliónov barelov ropy s cieľom zmierniť rast cien vyvolaný vojnou v Iráne. Ide o šieste uvoľnenie strategických rezerv v histórii IEA, ktorá bola založená pred viac ako 50 rokmi, a zároveň o doteraz najväčšie.
Pri iránskych raketových útokoch na Izrael bolo zranených najmenej osem ľudí
Podľa informácií úradov bolo pri iránskych raketových útokoch v Izraeli zranených najmenej osem ľudí. Podľa údajov záchranných zložiek boli v nedeľu v oblasti Tel Avivu zranené štyri osoby v dôsledku výbuchu kazetovej bomby. Ďalšie tri osoby utrpeli zranenia od lietajúcich úlomkov pri ďalších útokoch a jedna osoba utrpela otravu dymom.
Zábery z bezpečnostnej kamery zverejnené políciou zachytili dopad na ulicu v oblasti Tel Avivu, pri ktorom išlo podľa všetkého o kazetovú bombu.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar obvinil Irán, že zámerne útočí na civilné ciele. „Zatiaľ čo my útočíme na vojenské ciele, iránsky režim mieri na civilistov,“ povedal Saar počas návštevy severoizraelského mesta Sarsir, kde bolo pred dvoma dňami pri iránskom raketovom útoku zranených takmer 60 obyvateľov. Saar zdôraznil, že všetky obete v Izraeli od začiatku vojny pred dvoma týždňami sú civilisti. Ide „samozrejme o vojnový zločin“.
Izrael zvyšuje svoj vojenský rozpočet
Izraelská vláda v rámci mimoriadneho rozhodnutia schválila navýšenie vojenského rozpočtu. Kabinet schválil dodatočnú rozpočtovú položku vo výške 2,6 miliardy šekelov (720 miliónov eur) na nákup zbraní.
Informoval o tom izraelský denník „Haaretz“. Finančné prostriedky sú určené na „naliehavé potreby“. Niekoľko izraelských médií citovalo z dokumentu ministerstva financií, podľa ktorého sa poskytnutie dodatočných prostriedkov stalo nevyhnutným v dôsledku „intenzity bojov“.
Vznikla „naliehavá a okamžitá potreba“ okrem iného nakúpiť ďalšiu muníciu a moderné zbraňové systémy a doplniť dôležité zbrojné sklady pre vedenie vojny.
Dodatočné prostriedky na nákup zbraní boli dodatočne zahrnuté do návrhu celkového rozpočtu vlády, ktorý kabinet schválil niekoľko dní predtým. Rozpočet v objeme približne 194 miliárd eur má byť schválený parlamentom 31. marca.
Podozrenie z použitia kazetovej munície zo strany Iránu
Podľa správ izraelských médií došlo pri ďalšom iránskom raketovom útoku na aglomeráciu Tel Avivu k viacerým zásahom. Videozáznamy zachytili, ako jedno vozidlo zachvátili plamene. Na iných miestach boli viditeľné krátery po dopadoch.
Televízna stanica N12 informovala, že podľa podozrení Irán opäť použil kazetovú muníciu. Podľa údajov záchrannej služby Magen David Adom boli zranené najmenej dve osoby. Raketa, ktorá bola predtým vystrelená z Iránu na pobrežné mesto Eilat na juhu krajiny, bola zachytená protiraketovou obranou.
Iránska armáda oznámila, že pomocou dronov zaútočila na veliteľstvo izraelskej policajnej špeciálnej jednotky a na centrum satelitnej komunikácie v Izraeli. Útoky boli namierené okrem iného proti policajnej špeciálnej jednotke Lahav 433 a centru satelitnej komunikácie Gilat Defence.
15. marca 2026 hasí hasič na juhu Tel Avivu požiar v vozidle, ktorý vznikol v dôsledku dopadu strely počas iránskeho útoku.
Foto: Jack Guez/AFP via Getty Images
Štáty zvažujú požiadavku USA na vyslanie lodí
V reakcii na požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby aj iné štáty zabezpečili ochranu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, britský minister pre energetickú bezpečnosť Ed Miliband uviedol, že teraz je dôležité „deeskalovať konflikt“.
Predtým hovorca ministerstva obrany vyhlásil, že Londýn v súčasnosti konzultuje so svojimi spojencami a partnermi „možnosti zabezpečenia lodnej dopravy v regióne“.
Japonsko neplánuje vyslať žiadne lode. Predstaviteľ vlády uviedol, že zákonné požiadavky na vyslanie japonských vojnových lodí sú „extrémne vysoké“. Situáciu je navyše potrebné „posudzovať s veľkou opatrnosťou“.
Predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej kancelárie v nedeľu povedal agentúre AFP, že Soul pozorne sleduje Trumpove vyjadrenia a „túto otázku dôkladne posúdi v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi“. Vláda zvažuje „rôzne opatrenia“ na zabezpečenie trasy dodávok energie.
Špeciálna sekcia venovaná blokáde Hormuzského prielivu z rakúskeho portálu „tkp.at“ z 16. 3. 2026
k „uzavretiu“ Hormuzského prielivu: Irán sa zmluvne nezaviazal, že bude svoje výsostné vody v Hormuzskom prielive (alebo celý prieliv) udržiavať vždy a pre akúkoľvek plavbu bez obmedzenia otvorené. Neexistuje žiadna bilaterálna ani multilaterálna zmluva, ktorá by obsahovala takýto absolútny a bezpodmienečný záväzok – ani „vždy“, ani „pre akúkoľvek plavbu“ (vrátane vojenských plavidiel alebo v krízových situáciách). Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982 stanovuje, že Hormuzský prieliv sa považuje za medzinárodný prieliv, v ktorom sa zvyčajne uplatňuje režim tranzitného prechodu (čl. 38 a nasl. UNCLOS) – lode a lietadlá môžu prechádzať bez prekážok, nepretržite a bez obmedzenia a pobrežné štáty (Irán a Omán) to nesmú brániť ani pozastaviť (čl. 44). Irán UNCLOS iba podpísal, ale nikdy neratifikoval. Pri podpise výslovne vyhlásil, že režim tranzitného prechodu uplatňuje iba voči štátom, ktoré UNCLOS samy ratifikovali. Preto nie je Irán zmluvne viazaný UNCLOS.
Irán ratifikoval Ženevský dohovor o pobrežných vodách a priľahlej zóne z roku 1958. Ten stanovuje pre medzinárodné úžiny nezrušiteľné právo na neškodný prechod (innocent passage) (čl. 16 ods. 4). Nie je to však neobmedzená „voľná plavba pre každého“: prechod musí byť „neškodný“ (nesmie ohroziť mier, poriadok alebo bezpečnosť pobrežného štátu). Pobrežný štát môže prijať pravidlá a (v prípade vojnových lodí) čiastočne vyžadovať predchádzajúce povolenie. Je to slabšie ako režim tranzitného prechodu podľa UNCLOS.
Irán navyše neuznáva medzinárodné zvykové právo (customary international law) týkajúce sa úplného tranzitného prechodu pre všetky štáty a opakovane to deklaroval. Vyhradzuje si právo konať vo svojich výsostných vodách z bezpečnostných dôvodov alebo v prípade ohrozenia.
Inými slovami: Irán neporušuje žiadne zmluvy ani právne predpisy, keď uzatvára Hormuzský prieliv pre lode, ktoré patria štátom, ktoré sú voči tejto krajine nepriateľsky naladené. Je to také jednoduché.
Ale útočná vojna Izraela a USA porušuje takmer všetky pravidlá a zmluvy, ktoré existujú v medzinárodnom práve. A kto pomáha tejto útočnej koalícii, porušuje ich tiež.
Kto tvrdí, že konanie Iránu je nelegálne, tým popiera tvrdenia nemeckej vlády, že útoky Ukrajiny v medzinárodných vodách proti ruským tankerom a lodiam sú legálne.
Lodná doprava cez Hormuzský prieliv prakticky ustala od začiatku útočnej vojny USA a Izraela proti Iránu, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom.
Hormuzský prieliv je jedným z najdôležitejších úzkych miest na svete pre prepravu energie. Hlavné podiely ropy a plynu, ktoré sa denne prepravujú cez tento úžinu, sú:
Ropa: Približne 20 % celosvetovej ťažby ropy, resp. cca 38 % celosvetového obchodu s ropou po mori prechádza Hormuzským prielivom. To zodpovedá približne 17 až viac ako 20 miliónom barelov ropy denne (stav 2024/2025).
Zemný plyn: Úžina je navyše kľúčová pre prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG), pričom cez tento koridor preteká približne 20 % celosvetových dodávok LNG.
Táto trasa má kľúčový význam pre vývoz z krajín ako Saudská Arábia, Katar, Kuvajt a Irak, najmä smerom do Ázie (Čína, India, Japonsko), ako aj do západnej Európy a USA. Blokáda má obrovský vplyv na globálne ceny energie.
Útoky dronov v blízkosti väzňov s vysokým rizikom
Iracká vláda vyjadrila obavy v súvislosti s útokmi dronov na bagdadskom letisku a v blízkosti susednej väznice, kde sú zadržiavaní bojovníci IS.
Údery v blízkosti väznice Al-Karch vyvolali „obavy o bezpečnosť väznice, v ktorej sú zadržiavaní teroristickí väzni s vysokým rizikom“, uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti.
Od začiatku vojny s Iránom proiránske ozbrojené skupiny opakovane ostreľujú americké zariadenia v Iraku. Útokom je vystavené aj letisko v Bagdade, kde sa nachádza diplomatické zastúpenie USA.
Väzenie Al-Karch bolo v minulosti väzenským táborom americkej armády s názvom Camp Cropper. Patrí k rozsiahlemu komplexu bagdadskej letiskovej oblasti a v súčasnosti v ňom zadržiavajú približne 5 700 podozrivých bojovníkov džihádistickej milície Islamský štát, ktorí boli v uplynulých mesiacoch prevezení zo Sýrie do Iraku.
Dron irackých vzdušných síl 24. apríla 2024 na leteckej základni Balad severne od Bagdadu – ide o dron typu CH4 čínskej výroby.
Foto: Ahmad Al-Rubaye/AFP via Getty Images
Nová vlna izraelských útokov: Cieľom je západ Iránu
Izraelská armáda v nedeľu ráno spustila nové letecké útoky na Irán. Cieľom tejto „rozsiahlej vlny útokov“ je „infraštruktúra iránskeho teroristického režimu“ na západe krajiny, oznámila armáda.
Irán vystrelil ďalšiu vlnu rakiet na Tel Aviv, škody vznikli aj v strednom Izraeli.
Irán: celoštátne razie, stovky zatknutí
Iránske orgány zadržali na severozápade krajiny najmenej 20 osôb podozrivých zo spolupráce s Izraelom.
Zatknutia sa uskutočnili počas razie zameranej proti sieťam v provincii Západný Azerbajdžan, ako informovala iránska tlačová agentúra „Fars“ s odvolaním sa na prokurátora tejto oblasti, Hosseina Madžidiho.
Podľa miestnych médií iránske úrady počas celonárodných razií zatkli stovky ľudí pre podozrenie zo spolupráce s Izraelom a USA.
Ukrajina nechce prísť o podporu USA kvôli vojne s Iránom
Podľa slov prezidenta Volodymyra Zelenského Ukrajina nechce prísť o podporu USA, ktoré bojujú proti Iránu. „Nechceme prísť o Američanov,“ hoci sú „v súčasnosti nepochybne zaneprázdnení situáciou v Perzskom zálive,“ povedal.
Ukrajina preukázala svoju ochotu pomôcť USA a ich spojencom v oblasti Perzského zálivu tým, že ponúkla zdieľanie svojich odborných znalostí v oblasti dronov.
„Veľmi dúfame, že USA sa kvôli Blízkemu východu neodvrátia od otázky vojny na Ukrajine,“ dodal Zelenskyj. Rozhovor sa uskutočnil včera, platilo embargo do dnešného dňa.
Bombardér typu Boeing B-52 Stratofortress krátko po štarte zo základne RAF Fairford 15. marca 2026 vo Fairforde v Anglicku. USA využívajú túto základňu v rámci svojich vojenských operácií v Iráne.
Foto: Matthew Horwood/Getty Images
Bahrajn a Saudská Arábia: Preteky Formule 1 zrušené
Z bezpečnostných dôvodov boli preteky Formule 1 v Bahrajne a Saudkej Arábii v budúcom mesiaci bez náhrady zrušené. Ako oznámila Medzinárodná automobilová federácia (FIA), „vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu na Blízkom východe sa Veľká cena Bahrajnu a Saudkej Arábie v apríli neuskutoční“. Boli zvážené rôzne alternatívy. Nakoniec sa rozhodlo, že „v apríli sa nebudú konať žiadne náhradné preteky“.
Prezident FIA Mohammed Ben Sulajem vysvetlil, že bezpečnosť a blaho „našej komunity a našich kolegov“ sú „vždy na prvom mieste“. Rozhodnutie o zrušení pretekov bolo teda prijaté „po starostlivom zvážení“.
Veľká cena Bahrajnu bola pôvodne naplánovaná na 10. až 12. apríla. Preteky v Saudskej Arábii sa mali konať o týždeň neskôr.
Saudská Arábia v uplynulých dňoch hlásila viacero útokov dronov na svoje územie. Bahrajn podľa vlastných údajov od začiatku iránskych útokov zachytil 125 rakiet a 203 dronov, pri iránskych útokoch zahynuli dvaja ľudia. V štátoch Perzského zálivu prišlo o život ďalších 24 ľudí.
Hizballáh bojuje proti libanonskej armáde
Hizballáh, podporovaný Iránom, podľa vlastných informácií vedie v južnom Libanone priame boje s izraelskou armádou. Boje v juholibanonskom meste Chiam prebiehajú od sobotného večera a stále pokračujú.
Podľa Hizballáhu boli použité „ľahké a stredne ťažké zbrane, ako aj rakety“. Okrem toho milícia zaútočila aj na izraelské ozbrojené sily v troch pohraničných dedinách.
Izraelské pozemné jednotky medzitým pokračujú v južnom Libanone v boji proti Hizballáhu. Zničili sklad zbraní, veliteľské centrum a pozorovateľské stanovištia Hizballáhu. Izrael kladie ako podmienku úplného ukončenia svojich útokov na základne milície v južnom Libanone jej úplné odzbrojenie.
Podľa rezolúcie OSN č. 1701 z augusta 2006 by medzi izraelsko-libanonskou hranicou a riekou Litani nemali byť umiestnené žiadne iné ozbrojené skupiny okrem libanonskej armády a jednotiek OSN UNIFIL. Bojovníci Hizballáhu a ich zbrane by mali byť z tejto oblasti odstránené a stiahnuté. Libanonská vláda sľúbila, že Hizballáh úplne odzbrojí.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron opäť vyzval na ukončenie vzájomných útokov medzi Izraelom a Hizballáhom.
Trump o Hormuzskom prielive
Americký prezident Trump navrhuje, aby mnohé štáty vyslali vojnové lode do Hormuzského prielivu, „aby ho udržali otvorený a bezpečný“, napísal na platforme Truth Social. Konkrétne spomenul Čínu, Francúzsko, Japonsko, Južnú Kóreu a Spojené kráľovstvo.
Vyhrážal sa ďalšími útokmi na ostrov Charg, ktorý je dôležitý pre iránsky ropný priemysel. Americká armáda včera na ostrove zničila vojenské zariadenia, aby prinútila Teherán k opätovnému otvoreniu Hormuzského prielivu.
Trump napísal na Truth Social, že Hormuzský prieliv bude tak či tak čoskoro opäť „OTVORENÝ, BEZPEČNÝ a SLOBODNÝ“.
Irán reagoval posmešne. Veliteľ námorníctva Iránskych revolučných gárd Aziz Reza Tangsiri napísal na platforme X: „Američania nesprávne tvrdili, že zničili iránske námorníctvo. Potom nesprávne tvrdili, že eskortujú ropné tankery. Teraz dokonca žiadajú o posily iných,“ napísal s odkazom na Trumpov príspevok.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghtschi napísal na X: „USA teraz žiadajú ostatných, dokonca aj Čínu, o pomoc pri zabezpečení Hormuzského prielivu“. Irán vyzýva „svojich bratských susedov, aby vyhnali zahraničných agresorov, najmä keď ich jediným záujmom je Izrael.“
Trump: Jadrové ambície musia byť súčasťou dohody s Iránom
Americký prezident Trump ešte nie je pripravený na dohodu o ukončení vojny s Iránom.
„Irán chce uzavrieť dohodu a ja ju uzavrieť nechcem, pretože podmienky ešte nie sú dostatočne dobré,“ citovala ho stanica „NBC News“.
Trump potvrdil, že súčasťou podmienok dohody s Iránom by bol záväzok Iránu vzdať sa akýchkoľvek jadrových ambícií.
Na otázku, ako by mali vyzerať podmienky dohody o ukončení vojny, Trump odpovedal po telefóne: „To vám nechcem povedať.“
Izrael sa opäť stal terčom iránskych rakiet.
Foto: Ohad Zwigenberg/AP/dpa
Izrael hlási ďalší raketový útok z Iránu
Irán v noci opäť vystrelil rakety na Izrael. Podľa informácií izraelskej armády došlo k dopadu v centre židovského štátu. Podľa denníka „Times of Israel“ mohlo ísť o trosky, ktoré spadli v dôsledku zachytenia strely. Podľa záchranných služieb utrpeli dve osoby ľahké zranenia.
Útok na vojenskú infraštruktúru iránskeho ropného ostrova Charg
Americká armáda včera uskutočnila masívne útoky na vojenskú infraštruktúru iránskeho ropného ostrova Charg. Ostrov je strategickým uzlom v Perzskom zálive – a ropným centrom Iránu, cez ktoré podľa americkej banky JP Morgan prechádza približne 90 percent iránskeho vývozu surovej ropy.
Charg je považovaný za silne opevnený a chránia ho jednotky iránskych revolučných gárd. Iránska štátna tlačová agentúra „Fars“ nehlásila žiadne škody na ropných zariadeniach a uviedla, že vývoz pokračuje normálne.
Je Mojtaba Chamenei zranený?
V reakcii na informácie USA o zranení nového najvyššieho vodcu Iránu minister zahraničných vecí tejto krajiny zdôraznil, že s Mojtabom Chameneim „nie je žiadny problém“. „Plní si svoje povinnosti v súlade s ústavou a bude v tom pokračovať aj naďalej.“
Americký minister obrany Pete Hegseth 13. marca vyhlásil, že Chamenei je „zranený a pravdepodobne znetvorený“.
Podľa správ médií bol Modschtaba Chamenei zranený v prvý deň iránskej vojny 28. februára pri leteckom útoku na Teherán, pri ktorom zahynul jeho otec ajatolláh Ali Chamenei.
Po svojom menovaní zverejnil Modžtaba Chameneí 12. marca svoje prvé posolstvo. Nepredniesol ho osobne a ani sa nezúčastnil verejného vystúpenia, jeho vyhlásenie prečítala novinárka v štátnej televízii. Skutočnosť, že 56-ročný Chameneí sa verejne nevyjadril, vyvolala špekulácie o jeho pobyte.
USA vypísali odmenu až desať miliónov dolárov (približne 8,7 milióna eur) za informácie o mieste pobytu Chameneího alebo iných vysokopostavených predstaviteľov v Iráne.
S použitím materiálov spravodajských agentúr
